Štyri mesiace, ktoré objavil Galileo patria tam:

4.01 IO – ohnivý mesiac
Mesiac Io je geologicky najaktívnejšie teleso v slnečnej sústave. Sopky tu vyvrhujú červenú, žltú a tmavohnedú síru a oxid siričitý až do výšky 400 km. Tento prachový materiál potom padá späť na povrch mesiačika a vytvára útvar podobajúci sa na obrovskú pizzu. Kozmická sonda Voyager 2 získala snímku z takejto sopečnej erupcie, ktorá dosahoval výšku 298 km. Io má aj veľa „horúcich škvŕn“. Jedna z nich, neďaleko sopky Loki, vytvorila lávovité jazero s obvodom dlhým stovky kilometrov. Je suchá kamenná guľa pokrytá vulkanickým popolom, lávou a siričitou inovaťou. Má priemer 3 642 km, je teda iba o niečo väčšia ako náš Mesiac. Okolo Jupitera obehne za viac ako 17,5 hodiny. 4,02 Európa - ľadový mesiac

Európa má niečo spoločné so Zemou: ľad. Je ním pokrytý celý veľký povrch mesiaca. Čiary križujúce povrch Európy sú trhliny v ľade, ktoré vznikli asi pri vzájomnom pohybe ľadových krýh. Pod hrubými ľadovými štítmi sa možno nachádza jediný oceán vody v slnečnej sústave, samozrejme okrem Zem. Ak je to tak, potom sa niektorí domnievajú, že by tam mohli plávať živé organizmy. Je o trochu menšia ako náš Mesiac a pod vrstvou ľadu môže mať oceán ľadovej kaše alebo vody. Má však aj tenučkú atmosféru, ktorá obsahuje vodu. 4.03 Ganymedes- mesiac ako planéta

S priemerom 5 268 km je Ganymedes najväčší mesiac v slnečnej sústave. Je vlastne väčší než Merkúr aj Pluto. Ľad a pohyb kôry zahladil mnohé krátery na jeho povrchu. 4.04 Kallisto- mesiac kráterov

Povrch mesiaca Kallisto prezrádza silné bombardovanie pred miliardami rokov. Má viac kráterov než akékoľvek iné teleso v slnečnej sústave. Najväčší kráter na jeho povrchu meria asi 600 km. Ostatných 12 je drobných, vrátane Ledy s priemerom iba 10 km. Jeho obvod by ste prešli peši za 4 hodiny, keby ste mohli dýchať. Štyri mesiace: Metis, Adrestea, Amaltea a Thebe ležia blízko Jupitera, vo vnútri dráhy mesiačika Io. Vedci sa domnievajú, že 8 mesiacov za dráhou mesiaca Kallisto sú úlomky dvoch veľkých asteroidov, ktoré Jupiter zachytil. Štyri z nich – Leda, Himalia, Lysithea a Elara – majú dráhy veľmi sklonené k rovine Jupiterovho rovníka. Posledné štyri – Ananke, Carme, Pasiphae a Sinope sú ešte podivuhodnejšie. Okolo Jupitera obiehajú spätne, proti smeru jeho osovej rotácie.