To najlepšie v jeho živote sa mu podarilo spraviť až na dôchodku. To najkrajšie - impozantnú vzducholoď pomenovanú po ňom - už ale nezastihol. To najhoršie, čo ho zrejme mohlo postihnúť, našťastie, tiež prišlo až po smrti starého pána. Gróf Ferdinand von Zeppelin sa tragického konca vzducholodí nedožil, rovnako penzionovaného generála už nezastihla ani potupná kapitulácia Nemecka v 1. svetovej vojne. Od jeho smrti 8. marca 1917 uplynulo 85 rokov.

Havária najväčšej vzducholode Hindenburg šokovala v roku 1937 celý svet. Pyšný koráb dlhý 245 metrov poháňali motory od Mercedesa. Lietadlá už mali navrch, ale táto lahôdka pre boháčov s luxusne zariadeným barom mala šmrnc niečoho neobyčajného. Vzducholoď mohla dosiahnuť rýchlosť až 135 kilometrov za hodinu. Hindenburg premával na transatlantickej linke Frankfurt - Lakehurst.

Tragédia sa zachovala na filme. Bol to strašný pohľad - loď nezvládla pristávací manéver a začala vo vzduchu horieť. Obrovská konštrukcia v okamihu ľahla popolom. Na palube zomrelo 36 ľudí. Prizerajúci sa v panike utekali. Tak sa skončila krásna éra vzduchoplavcov. K vzduchoplavectvu sa Ferdinand von Zeppelin dostal za dobrodružných okolností. V roku 1863 sa ako študent vojenskej školy vydal do Spojených štátov a bojoval na strane severu v občianskej vojne. Tam sa prvýkrát stretol s balónom. Využívala ich armáda. Spolu s dvoma Rusmi a Indiánmi potom podnikol ešte cestu k prameňom Amazonky. Počas expedície si vyskúšal balón amerického vedca. Presvedčil sa, že balóny sa dajú výborne využívať na vojenské aj komerčné účely.

V armáde spravil po návrate do Nemecka veľkú kariéru. Bojoval vo vojne s Rakúskom (1866) a po vojne s Francúzskom jeho odvahu a udatnosť dávali vojakom za príklad. Rýchlo to dotiahol na generála.

Technicky šikovný von Zeppelin ale nerozmýšľal len nad taktickými úskokmi v zákopových vojnách. V roku 1887 zverejnil komplexný plán leteckého dopravného systému, ktorý bol založený na „lodiach ľahších ako vzduch“. O štyri roky odišiel do dôchodku.