Tanky zostávali naďalej útočným hrotom komunizmu, hoci arabsko-izraelská vojna v roku 1972 ukázala veľkú zraniteľnosť tankov. Sýrske, iracké a jordánske jednotky útočili na izraelské tanky sovietskymi raketami typu Sagger odpaľovanými z nákladných áut. Izraelská armáda zasa likvidovala tanky protivníka raketami Tow vystrelenými z nízko letiacich vrtuľníkov.

Ale už o necelé dva roky po Reaganovom rozhodnutí začať s výrobou neutrónovej bomby a teda ňou aj vyzbrojiť americké jednotky v západnom Nemecku - mala sa odpaľovať raketami Tow-2 zavesenými pod vrtuľníkmi - siahla Moskva po novej „európskej“ stratégii. Rozmiestnila na svojich základniach jadrové rakety stredného doletu, povestné SS-20.

Američania rozmiestnili v Európe zasa rakety Pershing II. a strely s plochou dráhou letu Cruise missile. Tým sa začala nová etapa ešte prudšieho zbrojenia na oboch stranách, čo napokon viedlo až k „uzbrojeniu“ Sovietskeho zväzu, jeho hospodárskemu krachu, pádu komunizmu a ku koncu studenej vojny. Technológia neutrónovej bomby sa neskôr stala hračkou pre viaceré štáty vrátane Číny, Indie, Pakistanu.

Neutrónová bomba bola pred dvadsiatimi rokmi takým „hitom“, že sa stala aj značkou populárneho a nesmierne alkoholicky silného drinku. Barmani zamiešali pivo s vodkou, pridali rum, amaretto, džin, celé to zaliali pomarančovým džúsom a prihodili ľadové kocky. Takáto „neutrónka“ vraj dokázala robiť divy: pohár zostal síce celý, ale konzument sa zvalil nevládny na zem a nebol schopný ďalšieho boja.