Prečo tento stručný popis? Ide predovšetkým o poukázanie na skutočnosť, že tak, ako všetko ostatné v našom vesmíre, aj náš organizmus je vybudovaný z rovnakého materiálu, rovnakými silami a podlieha rovnakým fyzikálnym a chemickým zákonom ako všetky veci vo vesmíre. (19) A tak ako aj náš organizmus, aj naša „psyche“ (duch, duša (11)) je bezprostrednou súčasťou týchto procesov prebiehajúcich vo vesmíre, a preto sa tu naskytá otázka: „prečo by pre ňu mali platiť iné princípy a zákony“.

C.G.Jung, jedna z najvýznamnejších postáv analytickej psychológie, poznamenáva, že ľudská psychika má konkrétnu štruktúru a že v nej fungujú určité princípy, zákony a tie isté princípy a zákony fungujú aj v ľudskom tele, okolitej prírode, či vo vesmíre. (16) Určite si takáto myšlienka zaslúži hlbšiu pozornosť a obzvlášť, ak je vyslovená takou významnou osobnosťou. Kde teda hľadať konzistenciu fyzikálnych zákonov a zákonov psychológie?

Na fakt, že všetko dianie má svoju logickú príčinu, poznanie ktorej nám umožňuje nájsť jednoznačne dôsledky jej pôsobenia a že nesmierne širokú škálu týchto „príčin“ (rozličných) možno redukovať na relatívne malý počet princípov upozornil už Albert Einstein. (14) Ktoré princípy by to teda mali byť, čo sú zodpovedné za hlavné dianie v našom vesmíre? V prvom rade sa jedná o princíp entropický a princíp zachovania energie, od ktorých sú následne odvodené všetky ostatné zákony a princípy.

„Podstatu entropie môžeme objasniť na nasledujúcom jednoduchom príklade: Majme nádobu pozostávajúcu z dvoch oddelení, ktoré sú spojené otvorom s kohútikom. Nech je spočiatku kohútik uzatvorený a v jednom oddelení sa nachádza 1000 molekúl (napr. plynu). Keď kohútik otvoríme, rozdelia sa molekuly následkom termického pohybu do obidvoch oddelení. V ďalšom priebehu každá jednotlivá molekula príležitostne prechádza otvorom a nachádza sa raz v jednom, druhý raz v druhom oddelení. Keďže sa molekuly pohybujú nezávisle od seba, je síce mysliteľné, že v priebehu času sa znovu všetky molekuly budú súčastne nachádzať v tom jednom oddelení (kde boli pôvodne). Je to však mimoriadne nepravdepodobný stav, resp. prípad. Je veľmi nepravdepodobné aj to, že by sa v jednotlivých oddeleniach rozdelenie molekúl vyznačovalo inou, než približne rovnakou hustotou. Čím väčší počet molekúl, tým menšia je pravdepodobnosť, že rozdelenie molekúl v jednotlivých oddeleniach sa bude významne líšiť od pravdepodobného rozdelenia, pri ktorom sú molekuly v jednotlivých oddeleniach v priemere rovnako rozdelené. Z tohto jednoduchého príkladu nám vyplýva, ako stav malej pravdepodobnosti, prechádza samostatne k stavu väčšej pravdepodobnosti.
K uskutočneniu usporiadaného stavu je vždy menej možností, než k neusporiadanému. V prírode teda prevládajú tendencie samostatného premieňania usporiadaných stavov na neusporiadané (k zvyšovaniu entropie).“ (18) Zvyšovanie entropie (jej rast) pri všetkých spontánnych procesoch na svete sa vyskytujúcich systémoch je univerzálna a platná charakteristika. Princíp entropie je veľmi silný princíp, ktorý je „silnejší“ ako princíp zachovania energie* (energia nemôže byť vytvorená ani zničená, môže sa len premieňať na iné formy, a teda ak sa nejaká energia neprejavuje, neznamená to, že neexistuje), pretože „v obrovskej továrni má úlohu riaditeľa prírodných procesov, určuje spôsoby a metódy práce, kým princíp zachovania energie iba vyvažuje aktíva a pasíva“ (tak sa to cituje v článku R.Emdena v časopise Nature už v roku 1938). Zabezpečuje vývoj sveta trvalo jedným smerom a zabraňuje tomu, aby sa svet mohol ľubovoľne vracať už do prežitých stavov. Oddeľuje minulosť od budúcnosti. (13)