VEDOMIE
predstavy, myšlienky, impulzy,
pocity, dojmy, intuície plány,
úmysly, zámery, závery,
dedukcie, predpoklady
↓ –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– ↑ PRAH VEDOMIA
myšlienky, sny, vízie, (hranica na nej sa z neve-
obrazy, halucinácie, fantázie, domého procesu stáva
potreby, dojmy vedomí (3))

NEVEDOMIE
(podvedomie)

Vedomie môžeme vo všeobecnosti definovať ako duševný stav, ktorým osobnosť prežíva činnosť ako svoju vlastnú. Všetky naše činnosti, ktoré uskutočňujeme v bdelom stave sú sprevádzané vedomím Ja, momentom Ja, sú to moje činnosti; vedome uskutočňujem motorické schopnosti, činnosť pudov, vnímanie, cítenie, predstavivosť, pamätanie, chcenie i myslenie. Vedomie nemožno oddeliť od týchto činností. To znamená, že každá vedomá činnosť je sprevádzaná momentom Ja, ale moment Ja nemôžeme zistiť ani pozorovať izolovane od týchto menovaných činností. (15)
Podľa Junga si vedomie vytvára svoj vzťah k vonkajšiemu svetu prostredníctvom štyroch základných funkcií: myslenia, cítenie (emocionalita), intuície a vnímania (percepcia). Pod psychickou funkciou sa rozumie určitá „za rôznych okolností konštantná psychická aktivita, ktorá je úplne nezávislá na konkrétnych obsahoch.“ (6) Čiže nie je ani tak dôležité, čo si človek myslí, ale ktorú z funkcií používa k spracovaniu informácií prichádzajúcich zvonku alebo zvnútra. Napr. vnímanie nám hovorí, že niečo existuje; myslenie nám hovorí, čo to je; cítenie nám hovorí, či je to prijateľné alebo nie; intuícia nám hovorí, odkiaľ to pochádza a kam to smeruje.

Tieto psychické funkcie tvoria páry, ktoré stoja navzájom na opačných póloch a sú si svojimi vlastnosťami protikladné. Myslenie a cítenia sú hodnotiace alebo racionálne funkcie, pretože obe používajú hodnotenie. Myslenie hodnotí vec z hľadiska pravdivosti, cítenie z hľadiska prijateľnosti. Vnímanie a intuícia sú funkcie iracionálne, pretože obchádzajú rozum a pracujú len s vnemami, nie s úsudkami. Prijímajú skutočnosť takú, aká je - vnímanie pomocou zmyslov, intuícia skôr schopnosťou vnútorného vnemu. Teda percepčný typ si skôr zapamätá detaily určitej udalosti bez toho, aby postrehol súvislosti. Intuitívny typ si nevšíma jednotlivosti, ale rýchlo pochopí vnútorný zmysel udalostí.

Nevedomie, tak sa všeobecne označujú všetky obsahy a procesy, ktoré nie sú vo vedomí, ktoré však môžu ovplyvniť alebo ovplyvňujú vedomé procesy a jednania. (3) Podľa pôvodu to môžu byť činnosti, ktoré sme pôvodne konali vedome, zmechanizovaním alebo rutinnou sa stali nevedomým alebo automatickým jednaním. Nevedomé môže byť, čo uniklo našej pozornosti, alebo obsahy zabudnuté, ktoré sa spontánne stratili z nášho vedomia. Taktiež tak nazývame obsahy, ktorými sa nechceme zaoberať a snažíme sa na ne zabudnúť. (15)

Podľa Junga nevedomie a jeho procesy nemôžu byť pozorované priamo, ale len z ich produktov, ktoré prekročia prah vedomia. To, čo je nevedomé, je pomerne relatívne, pretože obsahy osobného nevedomia sú v určitých aspektoch úplne vedomé, ale nevieme o nich len v určitom inom aspekte alebo v určitom čase. “To, čo voláme civilizované vedomie, sa postupne oddelilo od základných inštinktov. Ale tieto inštinkty nezmizli. Iba stratili kontakt s vedomím a sú preto nútené sa prejaviť nepriamym spôsobom. Toto môže byť spôsobom fyzických symptómov v prípade neurózy alebo spôsobom rôznych druhov incidentov, ako nečakané zabúdanie alebo chyby v reči“. (9)