Pretože to, že sa niektoré obsahy vytratia z nášho vedomia neznamená to, že prestali existovať. Dá sa to prirovnať napr. k autu, ktoré zašlo za roh. Toto auto sa tiež nevyparilo do vzduchu, len zmizlo z nášho dohľadu. Ale takisto ako sa do nevedomia dostávajú obsahy z vedomia, aj z nevedomia môžu do vedomia preniknúť niektoré obsahy, ktoré vedomé nikdy neboli. Čo je mimochodom fyzikou vyššie definovaný zákon o zachovaní energie* a vysvetlenie druhého základného psychického zákona o zachovaní energie. Vedomie a nevedomie tvoria spolu jeden celok, ale vedomiu patrí z neho neporovnateľne menšia časť. Vedomie je produktom neskoršej diferenciácie; „pláva ako malý ostrovček v nedohľadnom, všeobjímajúcom, nekonečnom mori nevedomia.“ (6)

Medzi protikladnosťou psychických funkcií je napätie, ktoré je príčinou, že medzi nimi prúdi psychická, duševná (Jungov termín) energia. Čím väčšie sú rozdiely medzi nimi, tým väčšie je napätie a tým viac duševná energia medzi nimi prúdi a nastáva duševná (psychická) nepohoda (disharmónia). Je to signál, ktorý upozorňuje, že jeho nositeľ robí určité priestupky voči pravidlám života.

Duševno však v samej svojej podstate obsahuje princíp samoregulácie, ktorá vyrovnáva protiklady vedomia a nevedomia. (17) Pozorný čitateľ si tu všimne, že je to vlastne popis entropického princípu, vyššie spomínaného v mierne fyzikálnej časti práce. Človek je však bytosť slobodná a tak toto vyrovnávanie neustále narúša svojimi predstavami, myšlienkami, plánmi, potrebami, pocitmi, chybnými dedukciami, v podstate svojou reakciou na okolitý svet. Vychádza pri tom pochopiteľne zo subjektívneho spracovania informácií svojím mozgom, ktorý je už od narodenia na určitej úrovni poznania (IQ a pod.), a je ladený vplyvom rodičov, členov rodiny, učiteľov, náboženských autorít, verejných osobností (umelci, politici, športovci a pod.) a v neposlednom rade aj médiami.

Od spôsobu myslenia potom závisí fyzické aj mentálne zdravie človeka. (17) Narúšať však vyrovnávanie týchto rozdielov je na druhej strane veľmi dôležité, potrebné a zákonité. Je to motor duševných a psychických dejov, ktoré potom následne formujú a tvoria celú osobnosť, pretože ako hovorí Jung „človek nemôže pochopiť to, čo sám skúsenostne neprežil.“ (17) Nazýva to termínom individuácia.