Keďže tlak nasýtenej pary nezávisí od objemu, neplatí pre ňu Boylov - Mariottov zákon, príp. stavová rovnica ideálneho plynu. Tým sa nasýtená para podstatne odlišuje od ideálneho plynu. Tlak nasýtenej pary nad kvapalinou so zvyšovaním teploty stúpa.
Keď na základe merania tlaku nasýtenej pary pri rozličných teplotách zostrojíme graf závislosti tlaku nasýtenej pary od teploty, dostaneme krivku nasýtenej pary. Táto závislosť nie je lineárna a pre rôzne látky je rozličná. Začiatočnému bodu A krivky prislúcha najmenšia hodnota teploty a tlaku, pri ktorých existuje kvapalina a nasýtená para v rovnovážnom stave. Pri teplote Tk - kritická teplota, sa hustota kvapaliny rovná hustote pary. Medzi kvapalinou a jej nasýtenou parou zmizne rozhranie a látka sa stane rovnorodou. Pri teplote vyššej ako Tk už neexistuje látka v kvapalnej fáze.
Koncový bod krivky nasýtenej pary sa volá kritický bod a znázorňuje kritický stav látky. Teplota varu sa zvyšuje so zväčšovaním vonkajšieho tlaku.

Fázový diagram
Fázový diagram - krivka topenia, sublimácie a nasýtenej pary. Fázový diagram tvorí krivka topenia kt, krivka nasýtenej pary kp a sublimačná krivka ks. Všetky tri krivky sa stýkajú v jednom bode A, ktorý sa nazýva trojný bod.
Znázorňuje rovnovážny stav pevnej, kvapalnej a plynnej fázy tej istej látky. Teplota trojného bodu vody je základnou teplotou termodynamickej teplotnej stupnice.
Každý bod krivky topenia znázorňuje rovnovážny stav pevnej a kvapalnej fázy; doby krivky nasýtenej pary znázorňujú rozličné stavy rovnovážnej sústavy kvapalina a nasýtená para, vrátane kritického stavu látky a body sublimačnej krivky určujú rovnovážny stav pevnej látky a jej nasýtenej pary.
Krivky kt, kp, ks, rozdeľujú rovinu fázového diagramu na tri oblasti I,II,III. Keď je bod určujúci stav látky znázornený v oblasti I, látka je v pevnom skupenstve; body v oblasti II znázorňujú rozličné stavy kvapaliny. Body, ktoré patria do oblasti III, t.j. body ležiace pod krivkou nasýtenej pary a sublimácie, zodpovedajú plynnému skupenstvu látky, ktoré má nižší tlak ako nasýtená para s rovnakou teplotou. Toto plynné skupenstvo sa volá prehriata para.
Prehriata para je taká, ktorá má menší tlak a hustotu ako nasýtená para s rovnakou teplotou. Prehriatu paru môžeme získať aj tak, že nasýtenú paru zohrievame bez prítomnosti kvapaliny.
Pre prehriate pary, ktorých stav je ďaleko od stavu nasýtených pár, približne platí stavová rovnica ideálneho plynu.
Prechod z jednej oblasti do druhej vo fázovom diagrame predstavuje vždy dej, pri ktorom nastáva zmena skupenstva.