Pozorovaním sa zistilo, že rovnosť síl pri danom napätí sa ľahko naruší a kvapôčka sa začne pohybovať buď smerom nahor, buď smerom nadol podľa toho, ako sa zmenila veľkosť sily Fe vzhľadom na veľkosť sily FG.
Keďže pri narušení rovnováhy síl hmotnosť kvapôčky m sa nezmenila, musela sa zmeniť pri stálom napätí U a nezmenenej vzdialenosti platní d veľkosť jej náboja Q.
Nový rovnovážny stav, pri ktorom sa kvapôčka opäť zastaví, možno dosiahnúť zmenou napätia U o určitú hodnotu. Z toho vyplýva, že náboj Q sa mení nespojite. Zistíme, že každá i-tá hodnota náboja Qi je vždy celočíselným násobkom elementárneho náboja e=1.602.10-19 C.
Voľný náboj sa rozmiestni na povrchu vodiča nerovnomerne. Najväčší náboj je na hornej hrane, menší náboj na vonkajšej vypuklej časti vodiča a vnútorná dutá časť vodiča je bez náboja. Voľný elektrický náboj je teda rozmiestnení len na vonkajšom povrchu vodiča. Platí to pre duté aj plné vodiče. Dokážeme to pokusom s Faradajovou klietkou. Vnútri nijaká výchylka elektromera, iba mimo klietky. Na tomto jave sa zakladá tienenie niektorých zariadení pre účinkami elektrického poľa.
Vzhľadom na rozmiestnenie náboja na vodiči zavádzame veličinu plošná hustota elektrického náboja d ako podiel veľkosti náboja Q a obsahu S tej časti plochy, na ktorej je náboj rovnomerne rozmiestnení. Teda platí: d = Q / S. Jednotkou plošnej hustoty elektrického náboja je C.m-2.
Podmienku rovnomerného rozmiestnenia spĺňa napr. povrch kovovej gule, ktorá je izolovaná od ostatných vodičov. Plošná hustota náboja na povrchu gule s polomerom R je
Q
= ----
4R2
Pretože plošná hustota povrchu gule je takáto, intenzita |E|=1/0.d, odtiaľ  = 0 |E|. Tento vzťah má všeobecnú platnosť pre všetky vodiče vo vákuu.
Každý elektrický vodič má vzhľadom na hladinu nulového potenciálu istý potenciál. Kovovú izolovanú guľu vodivo spojíme s jedným pólom zdroja vysokého napätia, druhý pól zdroja je uzemnený. Guľa tým získa vzhľadom na Zem potenciál e, ktorý sa rovná napätiu na svorkách zdroja. Meračom náboja zmeriame veľkosť náboja Q na povrchu gule. Zistíme, že veľkosť náboja Q na kovovej guli je priamo úmerná potenciálu e gule. Platí Q = C.e Q = C.U , kde konštanta úmernosti C je charakteristickou vlastnosťou vodiča a nazýva sa Kapacita vodiča.
Kapacita vodiča C je veličina definovaná podielom náboja Q izolovaného vodiča a jeho potenciálu e, teda platí
Q Q
C = --- alebo C = ---. Jednotkou kapacity v SI je farad (F),
e U pričom 1 F=1 C.V-1. Vodič má kapacitu 1 F, keď sa nabije nábojom 1 C na potenciál 1 V.
Kapacita osamotených vodičov je veľmi malá. Väčšiu kapacitu má sústava dvoch navzájom spojených izolovaných vodičov, ktorú nazývame kondenzátor. Najjednoduchší kondenzátor je platňový kondenzátor. Tvoria ho dve rovnobežné navzájom izolované vodivé platne.