V spaľovacích motoroch je pracovnou látkou plyn vznikajúci horením paliva vnútri motora.
Roku 1824 francúzsky inžinier S.Carnot (karno) dokázal, že pre účinnosť  tepelného motora, ktorý pracuje s ohrievačom teploty T1 a chladičom teploty T2 platí
T1 - T2 T2
<=max = ------ = 1 - ---
T1 T1
Vzťah určuje hornú hranicu "max tepelných motorov. Podľa tohto vzťahu účinnosť tepelného motora je tým väčšia, čím vyššia je teplota ohrievača a čím nižšia je teplota chladiča.
História
Prvý parný stroj zostrojil roku +784 JAMES WATT. Parný stroj mal veľký význam v doprave, v roku 1825 zahájil Angličan GEORGE STEFHENSON verejnú dopravu parnými vlakmi. Vlaky dosahovali rýchlosť vyše 20 km.h-1. Teraz je parný stroj pre svoju malú účinnosť nevýhodný.
Z parných motorov má mimoriadny význam parná turbína. Na vynáleze sa podieľal Švéd LAVAL a Angličan PARSON. Slovenským priekopníkom parných turbín bol AUREL STODOLA. Súčasné parné turbíny používané v elektrárňach na pohon generátorov elekt. napätia dosahujú výkon 200-600 MW.
Začiatok éry spaľovacích motorov zahájil Belgičan LENOIR, ktorý skonštruoval použiteľný zážihový motor. Vznetový motor vynašiel Nemec DIESEL.
Prúdové motory sa začali vyrábať počas druhej svet. vojny. Prvé lety v roku 1940. V súčasnosti niektoré vojenské a civilné lietadlá poháňané prúdovými motormi môžu lietať rýchlosťou väčšou, ako je rýchlosť zvuku vo vzduchu.
Raketové motory sa používajú na uvedenie umelých družíc, kozmických sond a kozmických lodí na príslušnú dráhu.