referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Otília
Štvrtok, 12. decembra 2019
Základy špeciálnej teórie relativity
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: demo
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 949
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.3
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 5m 30s
Pomalé čítanie: 8m 15s
 
ŠTR vznikla na začiatku 20.storočia. Je spojená s menom Alberta Einsteina a upresnila význam základných fyzikálnych pojmov, veličín, vzťahov a zákonov pre prípad veľkých rýchlostí, porovnateľných s rýchlosťou svetla vo vákuu.
Uplatňuje sa pri tvorbe urýchľovačov, vo fyzike elementárnych častíc, vysvetľuje závislosť medzi zmenou hmotnosti a energiou uvoľnenou pri jadrových reakciách.

Vznik ŠTR.
Z Maxwellovej teórie elektromagnetického vlnenia, vypracovanej v 2. polovici 19.storočia vyplynulo, že svetlo je elektromagnetickým vlnením. Všetky vtedy známe vlnové deje boli vlnením určitého prostredia. Preto sa fyzici domnievali, že aj svetlo je vlnením určitého prostredia - éteru. Nepodarilo sa im však vymyslieť jeho mechanický model a časom sa ustálilo presvedčenie, že elektromagnetické javy nemožno vysvetliť pomocou mechaniky.
Preto bola vybudovaná ŠTR. Špeciálnou sa nazýva preto, lebo platí iba v inerciálnych sústavách. Je založená na dvoch postulátoch:

1. Princíp relativity: Vo všetkých inerciálnych sústavách platia rovnaké fyzikálne zákony. (Žiadnymi pokusmi vo vnútri sústavy nemožno zistiť, či je táto sústava vzhľadom na inú sústavu v pokoji, alebo sa vzhľadom na ňu pohybuje rovnomerne priamočiaro).

2. Princíp konštantnej rýchlosti svetla: Vo všetkých inerciálnych sústavách má rýchlosť svetla vo vákuu rovnakú veľkosť, nezávislú od rýchlosti zdroja svetla. Táto hodnota nezávisí od smeru šírenia svetla a od vzájomného pohybu svetelného zdroja pozorovateľa.

Relatívnosť súčasnosti
Nech je vzťažnou sústavou S priama trať. Sústavou S` je dlhý vagón, ktorý ide priamočiaro a rovnomerne po trati rýchlosťou v. Uprostred vagóna je signálna lampa Z a na oboch koncoch vagóna rovinné zrkadlá A,B. V istom okamihu signálna lampa blikne. Pozorovateľ vo vzťažnej sústave S` zistí, že svetelný signál dopadne na obidva zrkadlá súčasne, lebo svetlo prebehlo v oboch prípadoch rovnaké vzdialenosti rýchlosťou c. Dve nesúmiestne udalosti sú z jeho hľadiska súčasne. V sústave S však pozorovateľ na trati zistí, že signály nedopadnú na obidve zrkadlá súčasne. Svetlo sa v jeho sústave šíri tiež rýchlosťou c, no zrkadlo A sa posunulo počas šírenia svetelného signálu z miesta A na miesto A` (bližšie ku zdroju), kým zrkadlo B sa vzdialilo do miesta B` (ďalej od zdroja). Z toho je zrejmé, že pre pozorovateľa na trati dôjde svetlo k zrkadlu A skôr ako k zrkadlu B.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.