Štruktúra kvapalín je podobná štruktúre amorfných látok. Každá molekula kmitá okolo svojej rovnovážnej polohy za čas asi 1 ns a potom zaujíma novú rovnovážnu polohu. V pevných látkach kmitajú molekuly iba okolo jednej rovnovážnej polohy. Zmena rovnovážnych polôh molekúl kvapaliny nastáva v dôsledku náhodných zmien kinetickej energie molekúl. Kvapaliny sa na rozdiel od plynov vyznačujú malou vzdialenosťou medzi molekulami; tieto vzdialenosti sú približne rovnaké ako v pevných látkach. Preto molekuly kvapaliny pôsobia na seba navzájom veľkými príťažlivými silami.
Voľný povrch kvapaliny sa správa podobne ako tenká pružná blana. Okolo každej molekuly môžeme myšlienkovo opísať guľu s polomerom rm, že sily, ktoré pôsobia mimo tejto gule sú zanedbateľné. Túto myslenú guľu nazývame sféra molekulového pôsobenia (polomer asi 1 nm). Keď je molekula vnútri kvapaliny, výslednica príťažlivých síl v tejto sfére je na molekulu nulová. Ak sa molekula nachádza v povrchovej vrstve, výsledná príťažlivá sila smeruje do vnútra kvapaliny. Vrstva, molekúl, ktorých vzdialenosť od voľného povrchu kvapaliny je menšia ako rm (polomer sféry molekulového pôsobenia) sa nazýva povrchová vrstva kvapaliny. Jednou zo zložiek vnútornej energie kvapaliny je povrchová energia E. Pre jej zmenu platí: E= .S
 je povrchové napätie (N.m-1). Závisí od druhu kvapaliny a prostredia nad povrchom kvapaliny. Jej hodnoty pre niektoré kvapaliny nájdeme v MFChT. Kvapalina daného objemu má snahu nadobúdať taký tvar, aby jej povrch bol čo najmenší a tým bola minimálna povrchová energia. Pri danom objeme má najmenší obsah povrch gule. Preto voľné kvapky majú približne guľový tvar. (pri väčších kvapkách je tvar deformovaný tiažovou silou a tlakovou silou podložky).
Na okraj povrchovej blany pôsobia molekuly kvapaliny povrchovou silou, ktorej veľkosť je F = .l, kde l je dĺžka okraja blany. Povrchové napätie sa rovná podielu veľkosti povrchovej sily a dĺžky okraja povrchovej blany, na ktorej sila pôsobí kolmo v povrchu kvapaliny.  = F / l Keď je povrch kvapaliny zakrivený, povrchová sila má smer dotyčnice k povrchu kvapaliny v danom bode.
Javy na rozhraní pevného telesa a kvapaliny:
Kvapalina zmáča steny nádoby
(napr. voda alebo lieh v sklenej nádobe alebo ortuť v medenej): - tvorí dutý povrch


Kvapalina nezmáča steny nádoby
(napr.