ortuť v sklenej nádobe)"
- tvorí vypuklý povrch

Zakrivenie voľného povrchu kvapaliny spôsobuje skutočnosť, že molekuly kvapaliny, ktoré sú na jej voľnom povrchu a súčasne v blízkosti steny nádoby alebo iného pevného telesa, vzájomne pôsobia nielen medzi sebou, ale aj s časticami pevného telesa a plynu nad voľným povrchom kvapaliny.

Uhol , ktorý zviera povrch kvapaliny s povrchom steny, nazýva sa stykový uhol. Ak sa rovná nule, kvapalina dokonale zmáča steny nádoby. Ak = , kvapalina dokonale nezmáča steny nádoby. Pre skutočné kvapaliny platí 1) 0 < < / 2 ; 2) /2< < . Zakrivenie voľného povrchu kvapaliny napr. v úzkych rúrkach (kapilárach) spôsobuje, že na voľný povrch kvapaliny pôsobí výsledná sila Ft, ktorá vyvoláva kapilárny tlak pk.

Z experimentálnych výsledkov vyplýva, že pre voľný povrch kvapaliny guľového tvaru je tlak daný vzťahom pk=2/ R kde R je polomer guľového povrchu a  je povrchové napätie. Pri tenkej guľovej mydlinovej bubline sa kapilárny tlak rovná 4/R (bublina má dva povrchy: vnútorný a vonkajší).

Keď do širokej nádoby ponoríme úzku sklenú rúrku - kapiláru voda v nej vystúpi do istej výšky h nad voľnú hladinu vody v nádobe. Výška stĺpca je tým väčšia, čím menší je priemer kapiláry. Tento jav sa nazýva kapilárna elevácia. Podobný jav nastáva pri všetkých kvapalinách zmáčajúcich stenu kapiláry. Pri ortuti je hladina v kapiláre nižšia ako hladina ortuti v nádobe. To je kapilárna depresia. Nastáva pri všetkých kvapalinách, ktoré nemáčajú stenu kapiláry. Kapilárna elevácia a depresia sa súhrne volajú kapilarita.
Ak má kvapalina hustotu , tak výšku h pri kapilárnej elevácií vypočítame:
2 2
h = ----- ( ph = pk => h g = --- )
g R R
 je povrchové napätie kvapaliny). R je polomer zakrivenia kvapaliny. Kapilárne javy majú veľký význam v praxi. Napr. valcovaním pôdy sa utvárajú kapiláry a umožňuje sa vzlínanie vody. Kapiláry sa rozrušujú napr. podmietkou, tým sa zabraňuje nadmernému vyparovaniu. Kapilárna elevácia spôsobuje aj nasávanie kvapaliny do knôtov., vysávanie pôrovytými látkami (špongia...)
Pri väčšine kvapalín sa objem so zvyšujúcou sa teplotou zväčšuje.
V = V1 (1 + t) t je prírastok teploty, V1 je začiatočný objem kvapaliny pri teplote t1 a  je súčiniteľ teplotnej objemovej rozťažnosti kvapaliny. So zmenou teploty kvapaliny sa mení aj jej hustota: = 1 (1 - t) Objem kvapaliny sa pri zvyšovaní teploty zväčšuje, ale (ako vždy) existujú aj tu výnimky. Jednou z nich je voda v intervale od O°C do 3.98°C. Táto vlastnosť sa nazýva anomália vody. Voda má najväčšiu hustotu pri 3.98°C.