Veľkosť sily pôsobiacej na úsek s dĺžkou l ktoréhokoľvek z oboch vodičov je daná vzťahom:
I1I2 I1I2 0
Fm = k ----- l = 0 ----- k = ---
d 2d 2
Na základe tohoto vzťahu je definovaná jednotka prúdu v SI ampér, značka A.
Najčastejšie používanými cievkami, prstencová (toroidná) cievka a Helmholtzove cievky. Pre veľkosť magnetickej indukcie magnetického poľa dlhej valcovej cievky vo vákuu platí
NI
B0 = 0 ---- B = k I / d B =  B0 r = / 0 I=|Q|/t
l
r – relatívna permeabilita, 0 – permeabilita vákua 0=4.10-7 N.A-2.
Ampér je stály prúd, ktorý pri prechode priamymi rovnobežnými nekonečne dlhými vodičmi zanedbateľného prierezu, umiestenými vo vákuu vo vzájomnej vzdialenosti 1 m, vyvolá medzi týmito vodičmi silu s veľkosťou 2.10-7 newtona na 1 m dĺžky vodiča.
Na časticu s nábojom pohybujúcu sa v magnetickom poli pôsobí magnetická sila s veľkosťou Fm danej vzťahom Fm= |Q| v B sin . Na voľný elektrón pôsobí sila: Fm = e v B sin .
Sila Fm je v každom okamihu kolmá na magnetickú indukciu B a na rýchlosť častice v.
Ampérov magnetický moment m je vektorová veličina charakterizujúca všetky makroskopicé aj mikroskopicé objekty, ktoré v svojom okolí tvoria magnetické pole. Vonkajšie magnetické pole pôsobí na tieto objekty silami, ktorých moment má veľkosť M = m B sin . m=IS => M = BIS sin . – závit s prúdom v magnetickom poli. Podľa správania sa v magnetickom poli rozdeľujeme látky na feromagnetické a neferomagnetické. Do neferomagnetických látok zaraďujeme diamagnetické (výsledný magnetický moment nulový) a paramagnetické látky (výsledný magnetický moment nenulový).
Príčinou vzniku feromagnetizmu sú výmenné sily, ktoré pôsobia medzi najbližšími susednými atómami s nenulovým magnetickým momentom a spôsobujú paralelné usporiadanie týchto momentov v malých oblastiach, ktoré sa nazývajú magnetické domény (spontánna magnetizácia).
Hysterézia vo feromagnetických látkach je spôsobená nevratnosťou zmien doménovej štruktúry látky pri jej magnetizovaní. Závislosť magnetickej indukcie od intenzity magnetického poľa pri cyklickom magnetizovaní je graficky znázornená hysteréznou slučkou. Používajú sa na výrobu permanentných magnetov. Magneticky mäkké materiály majú úzku hysteréznu slučku a strmú krivku prvotnej magnetizácie. Vyrábajú sa z nich jadrá rozličných cievok na zosilnenie ich magnetických polí. Intenzita magnetického poľa H, pre veľkosť platí: H = N I / l. Jednotkou je A.m-1.