Dej, pri ktorom sa kmitavý rozruch šíri prostredím, v našom prípade na vodnej hladine, nazývame vlnenie. Mechanické vlnenie vzniká v pevných, kvapalných a plynných látkach. Jeho príčinou je existencia väzbových síl medzi časticami ( atómami, molekulami) prostredia, ktorým sa vlnenie šíri.
Keď prvé kyvadielko vychýlime v smere osi y, postupne začnú týmto smerom kmitať i ďalšie kyvadielka. Kmitavý rozruch postupuje radom kyvadielok istou rýchlosťou v v smere osi x. Sústavou kyvadielok sa šíri postupné vlnenie.
V našom prípade kmitajú oscilátory v jednej rovine a ich amplitúdy sú kolmé na smer, ktorým vlnenie postupuje. Takéto vlnenie nazývame postupné priečne vlnenie.
Keď kyvadielka kmitajú v smere osi x, t.j. v smere, ktorým vlnenie postupuje, vzniká postupné pozdĺžne vlnenie. Rýchlosť v, ktorou sa vlnenie šíri pružným prostredím, je fázová rýchlosť vlnenia. Z tohoto hľadiska je vlnová dĺžka vzdialenosť dvoch najbližších bodov, ktoré kmitajú s rovnakou fázou. Rovnica postupnej vlny:
t x
y = ym sin 2 (-- - --)
T
Rozdiel medzi kmitaním a vlnením je zrejmý. Veličiny, ktorými opisujeme kmitanie, sú funkciami času, veličiny vlnenia sú funkciami času aj miesta.
V miestach, kde sa vlnenia prekrývajú, sa amplitúda vlnenia periodicky mení. Nastáva tu skladanie, čiže interferencia vlnenia. V ľubovolnom bode radu majú obidve vlnenia konštantný fázový rozdiel
2 2
2-1 = ---(x2-x1) = --- d
d=(x2-x1) označíme ako dráhový rozdiel. Je to vlastne vzdialenosť dvoch bodov, v ktorých majú obidve vlnenia rovnakú fázu.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie