- musia mať vlnenia rovnakú frekvenciu a stály s časom sa nemení fázový rozdiel- takéto vlnenia sú koherentné.
Svetelné vlnenie pri odraze na opticky hustejšom prostredí zmení fázu na opačnú, fázový rozdiel je /2.
Dráhový rozdiel - 
l = 2nd + -
2
Najväčšie zosilnenie (maximum) svetla v odrazenom svetle nastane v miestach, pre ktoré platí, že dráhový rozdiel sa rovná: 
2nd + - = 2k-
2 2
Najväčšie zoslabenie (minimum) svetla v odrazenom svetle nastane v miestach , pre ktoré platí, že dráhový rozdiel sa rovná: 
2nd + - = (2k+1)-
2 2
V daných vzťahoch k= 1,2,3 .. určuje rád interferenčného maxima(minima).
Optická dráha l - vzdialenosť, ktorú by svetlo prešlo vo vákuum za rovnaký čas, aby by prešlo v danom prostredí. l = ns

POUŽITIE INTERFERENCIE SVETLA

1.Meranie vlnovej dĺžky svetla Newtonovými sklami
Keď na sklenú platňu položíme ploskovypuklú šošovku a vznikne sústava skiel.
Platí: 2rk2
 = ---------
R(2k-1)

2.Kontrola rovinných a gulových plôch
Vyrobenú šošovku prikladáme ku kalibru zo skla, ktorý má presnú krivosť, čim sa medzi oboma sklami utvorí tenká vzduchová vrstva, na ktorej vznikne interferenčný obraz. Čím je lepšia zhoda, tým je prúžkov menej a sú širšie.

3.Protiodrazové vrstvy
Objektívy prístrojov sa skladajú z veľkého počtu optických skiel. Pri kolmom dopade svetla na povrch skla sa odráža 5 až 9 % svetla. Aby sa týmto stratám zabránilo, pokrývajú sa plochy optických skiel tenkou planparelelnou vrstvou z priehľadnej látky s menším indexom lomu ako index lomu skla.

OHYB SVETLA NA PREKÁŽKACH
Ohyb vlnenia (difrakcia) - je, ak prekážka zamedzí v ďalšom postupe len časť vlnoplochy, elementárne vlnenia sa dostanú aj do geometrického tieňa prekážky. Jav sa stáva výrazným, ak rozmery prekážok sú porovnateľné s vlnovou dĺžkou. Keďže svetlo má veľmi krátke vlnové dĺžky, ohybové javy sú zreteľné pozorované pri úzkych štrbinách a malých otvoroch.
Ohyb svetla na štrbine - druhá štrbina má nastaviteľný otvor - ak ho budeme zmenšovať, zistíme, že v oblasti geometrického tieňa sa objavia svetlé prúžky. Pri zmenšovaní šírky štrbiny sa svetlé prúžky od stredného prúžka vzďaľujú. Podobne je to aj na vlase.
Ohyb svetla na kruhovom otvore - pozorujeme analogické ohybové javy ako pri predchádzajúcich pokusoch, ale kruhového tvaru.
Pri všetkých ohybových javoch sa v tmavých miestach svetlo zoslabuje, v svetlých zosilňuje - teda svetelné vlnenia po ohybe na prekážke interferujú. O tom ako rozhoduje dráhový rozdiel interferujúcich vlnení.
Rozlišovacia medza mikroskopu - je najmenšia vzdialenosť y dvoch bodov, ktoré mikroskopom vidíme ako oddelené. Rozlišovacia schopnosť mikroskopu - sa rovná prevrátenej hodnote rozlišovacej medze.

OHYB SVETLA NA DVOJŠTRBINE A OPTICKEJ MRIEŽKE
Keďže vlnenia v štrbinách sú dôsledkom jedného dopadajúceho vlnenia, budú vlnenia z každého bodu štrbiny koherentné.