Interferenčné a ohybové svetelné javy, ako aj disperzia svetla dokazujú vlnovú povahu svetla.
Pre fázovú rýchlosť každého vlnenia, teda aj svetelného, platí vzťah: v = f (-vlnová dĺžka, f - frekvencia svetla)
Disperzia svetla - fázová rýchlosť v danom prostredí závisí od frekvencie svetla. Zo vzťahu vyplýva f = v/. f - vždy určuje zdroj(nemení sa prechodom prostredím) a farbu.
Pretože index lomu je definovaný vzťahom n = c/v, v dôsledku disperzie svetla aj index lomu daného optického prostredia závisí od frekvencie(c = 0 f). Hovoríme, že biele svetlo sa pri lome rozložilo na farebné zložky. Najviac sa láme fialové svetlo, najmenej červené. sin n2 ßč > ßf
------ = - nč < nf
sin n1 vč > vf
Po lome bieleho svetla optickým hranolom vzniká sústava farebných pruhov, čo nazývame spektrum. V ňom vždy nasledujú farby: červená, oranžová, žltá, zelená, modrá, indigová a fialová. Pokusom podľa obrázka sa presvedčíme, že spektrálna farba sa ďalším hranolom H2 už nerozkladá. Keď z bieleho svetla vzniklo svetlo spektrálne sfarbené, potom to musí platiť aj opačne. Z pokusov vyplýva, že biele svetlo je zmesou jednoduchých spektrálnych svetiel, teda zmesou vlnení s rozličnými frekvenciami.
Monofrekvenčné svetlo je svetlo s jednou frekvenciou. Takéto svetlo neexistuje, najviac sa mu približuje laserové. Vzhľadom na to, že frekvencia vlnenia sa nemení, platí = 0/n – 0 vlnová dĺžka vo vákuu. Závislosť indexu lomu od frekvencie sa nazýva disperzná krivka.
Interferencia svetla - skladanie vlnení(napr. mydlové bubliny, olej na vode).
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie