Kvapaliny a plyny označujeme spoločným názvom tekutiny. Tekutiny nemajú vlastný tvar a sú ľahko deliteľné. Základná vlastnosť kvapalín - vzájomná posúvateľnosť ich molekúl. Z ich molekulovej štruktúry vyplývajú ďalšie:
a) sú tekuté, nadobúdajú tvar nádoby, do ktorej boli naliate a utvárajú voľnú hladinu. Voľná hladina kvapaliny v pokoji je kolmá na tiažovú silu.
b) vnútorné trenie (viskozita) kvapalín je príčinou rozdielnej tekutosti a odporu proti pohybu a zmene tvaru
c) sú veľmi málo stlačiteľné
d) v pokoji pôsobia tlakové sily kolmo na ľubovoľnú rovnú plochu
e) pri kvapalinách sa vyskytujú kapilárne javy

Pri skúmaní sa kvapaliny idealizujú, tak vzniká model ideálnej kvapaliny, ktorej molekulovú štruktúru zanedbávame a považujeme ju za spojitú (kontinuum). Ideálna kvapalina je bez vnútorného trenia, preto je dokonale tekutá, považujeme ju za nestlačiteľnú. Hydrostatika skúma podmienky rovnováhy kvapalín a telies do nich ponorených.

1. TLAK SPÔSOBENÝ VONKAJŠOU SILOU

F N
P = --- [p] = [---] = Pa
S skalár m2

Tlak - určuje stav kvapaliny v pokoji v istom mieste, kde F je veľkosť sily pôsobiacej kolmo na rovinnú plochu s obsahom S. Z toho F = p .S - veľkosť tlakovej sily na plochu.

PASCALOV ZÁKON - tlak spôsobený vonkajšími silami v kvapaline je vo všetkých miestach rovnaký.

2. TLAK SPÔSOBENÝ VLASTNOU TIAŽOV KVAPALINY

p = h g - hydrostatický tlak
h - hĺbka kvapaliny pod voľným povrchom
 - hustota kvapaliny
g - tiažové zrýchlenie

Hladina - plochy s rovnakým hydrostatickým tlakom
Voľná hladina - hladina na voľnom povrchu
Tlakové pole - matematické opísanie tlakových pomerov v kvapaline
Všetko toto môžeme v aerostatike aplikovať na plyny v pokoji
HYDRAULICKÝ LIS

p1 = p2

F1 F2
-- = --
S1 S2

F1 S1
-- = --
F2 S2
Pre každé hydraulické zariadenie platí: V obidvoch ramenách sa mení objem kvapaliny o rovnakú hodnotu. Hydraulické zariadenie niekoľkokrát zväčšuje silu, ale mechanická práca vykonaná v obidvoch ramenách je rovnaká.
W1 = W2 - zákon zachovania energie ( W1 = F1. h1, W2 = F2.