Planéta Jupiter zmenila krátko po vzniku slnečnej sústavy svoju pozíciu asi o 70 miliónov kilometrov smerom k jej stredu. K tomuto záveru prišiel Fred Franklin a jeho kolegovia z Harvardovho-Smithsonianovho centra pre astrofyziku na základe analýzy dráh skupiny asteroidov. Informoval o tom časopis Astronomical Journal.

Vedci si zobrali na mušku tzv. Hildove meteority, čo je skupina asi 700 objektov rôznej veľkosti, ktoré obehnú Slnko raz za dva Jupiterove roky. Orbity väčšiny týchto asteroidov nie sú kruhové, ale eliptické.

Podľa Franklina môže byť táto zvláštnosť spôsobená presunom Jupitera dovnútra slnečnej sústavy. Počítačový model totiž ukázal, že ako bol Jupiter pôvodne asi o 70 miliónov kilometrov (je to asi polovica vzdialenosti Slnko-Zem) ďalej od svojej súčasnej pozície a dovnútra postupoval najmenej 100.000 rokov, mohol asteroidy z tejto skupiny katapultovať z ich kruhových dráh v slnečnej sústave.

Astronómovia vyslovili už dávnejšie domnienku, že poloha planét v akejkoľvek slnečnej sústave sa môže po jej vzniku značne zmeniť. Väčšina doteraz objavených exoplanét sú "horúce Jupitery", teda obrovské planéty, ktoré sa nachádzajú bližšie pri svojej materskej hviezde ako Merkúr od Slnka. Pravdepodobne vznikli v oveľa väčšej vzdialenosti, ale postupne ich brzdila medzihviezdna hmota, takže sa prepadávali čoraz viac dovnútra sústavy.

Jupiter sa presunul o niečo menej asi preto, lebo v mladej slnečnej sústave nebolo toľko medzihviezdnej hmoty. "Keby sa Jupiter dostal až na dnešnú pozíciu Merkúru, pre Zem by to neznamenalo nič dobré. Možno by neexistovala," povedal Franklin. Jupiterovo putovanie však mohlo mať aj pozitívny efekt na vznik Zeme a iných planét.