Tento jav je príčinou tlakových síl a tlaku plynu, ktorý meriame manometrom.
Medzi najdôležitejšie dôkazy neustáleho a neusporiadaného pohybu častíc v tekutinách patrí Brownov pohyb. (Na podložné sklíčko kvapneme vzorku silne zriedeného čierneho tušu a prikryjeme čistým krycím sklíčkom. Pozorujeme. Zistíme, že častice konajú nepravidelný a ustavičný pohyb.
Brownov pohyb vysvetľujeme ako dôsledok pohybu molekúl prostredia. Molekuly prostredia narážajú na Brownovu časticu a pôsobia na ňu tlakovou silou. Keď je rozmer častice veľmi veľký, naráža na ňu súčasne v rozličných smeroch veľký počet molekúl. Preto sa ich silové pôsobenie na Brownovu časticu navzájom ruší a častica sa znateľne nepohybuje. Keď je však rozmer Brownovej častice veľmi malý, naráža na ňu súčasne menší počet molekúl. Preto na časticu pôsobí v každom okamihu výsledná tlaková sila, ktorá spôsobuje, že častica koná nepravidelné posuvné, otáčavé aj kmitavé pohyby. Pokusy ukazujú, že stredná rýchlosť Brownovej častice sa zväčšuje so zvyšujúcou sa teplotou pozorovanej vzorky.
Môžeme zhrnúť: Difúzia, Brownov pohyb, existencia tlaku plynu a iné javy dokazujú, že častice sa v látkach nestále a neusporiadane pohybujú. Neusporiadanosť pri pohybe sa prejavuje rozličnými smermi a veľkosťami rýchlostí častíc. So zväčšujúcou sa rýchlosťou častíc sa zväčšuje teplota látky.
Atómy toho istého prvku alebo rozličných prvkov môžu utvoriť molekulu, ktorej atómy sú navzájom viazané silami, ktoré sa nazývajú väzbové sily.
Z existencie vzájomného pôsobenia medzi časticami ďalej vyplýva, že sústava častíc má potenciálnu energiu. Pri rovnovážnej polohe častíc sa táto energia nazýva väzbová energia. Rovná sa práci, ktorú treba vykonať pôsobením vonkajších síl na rozrušenie väzby medzi časticami.
Na pochopenie vlastností látok a dejov, ktoré prebiehajú v látkach rozličných skupenstiev, utvárame model štruktúry plynnej, kvapalnej a pevnej látky.
Plynná látka. Za normálnych podmienok sú stredné vzdialenosti medzi molekulami plynu v porovnaní s rozmermi molekúl veľké. Napríklad stredná vzdialenosť molekúl vodíkového plynu za normálnych podmienok je približne 3 nm, kým priemer molekuly H2 je asi 0.07 nm. Pri týchto vzdialenostiach sú príťažlivé sily medzi molekulami malé a môžeme ich zanedbať. V priestore, ktorý plyn zaberá, sa všetky molekuly ustavične pohybujú v rozličných smeroch a rôzne veľkými rýchlosťami. Zrážku treba chápať tak, že molekuly sa k sebe iba priblížia a odpudivá sila, ktorou na seba navzájom pôsobia pri malých vzdialenostiach, zmení smer aj veľkosť rýchlosti molekúl. Čím vyššia je teplota plynu, tým väčšia je stredná rýchlosť molekúl plynu.