Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Molekulová fyzika a termodynamika
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | demo | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 032 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 7.8 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 13m 0s |
Pomalé čítanie: | 19m 30s |
Viacatómové molekuly plynu okrem posuvného pohybu konajú aj rotačný pohyb a atómy vnútri týchto molekúl ustavične kmitajú. Celková kinetická energia sústavy molekúl plynu zahŕňa kinetickú energiu molekúl, ktoré konajú neusporiadaný posuvný a rotačný pohyb a kinetickú energiu kmitajúcich atómov v molekulách. Pevná látka. Väčšina pevných látok je zložená z častíc s pravidelným usporiadaním. Častice tvoria kryštalickú štruktúru. Niektoré látky však nemajú pravidelné usporiadanie, sú to amorfné látky. Stredná vzdialenosť medzi časticami pevnej látky je asi 0.2 nm až 0.3 nm. Vzájomné príťažlivé sily medzi časticami spôsobujú, že pevná látka na rozdiel od plynu tvorí teleso istého tvaru a objemu. Ak na teleso nepôsobí vonkajšia sila a ak sa nemení teplota, zostáva tvar aj objem telesa z pevnej látky zachovaný. Častice, ktoré tvoria pevnú látku, konajú okolo svojich rovnovážnych polôh kmitavé častice. Absolútna hodnota celkovej potenciálnej energie sústavy častíc podmienená vzájomným pôsobením častíc je väčšia ako celková kinetická energia častíc, ktoré konajú kmitavý pohyb.
Kvapalná látka. Molekuly sa nepohybujú tak voľne ako molekuly plynu. Sú k sebe navzájom priťahované silovým poľom susedných molekúl, lebo stredná vzdialenosť medzi časticami je približne 0.2 nm. Častice kvapaliny sa síce vyznačujú istou usporiadanosťou, no iba na veľmi krátku vzdialenosť. Keď je kvapalina v pokoji, preskoky molekúl z jednej rovnovážnej polohy do druhej sa dejú všetkými možnými smermi. Keď na kvapalné teleso pôsobí vonkajšia sila, dejú sa preskoky prevažne v smere pôsobiacej vonkajšej sily. Preto je kvapalina tekutá, nezachováva si svoj tvar.
Plazma = považujeme za štvrté skupenstvo látky. Je to sústava elektricky nabitých častíc (elektrónov, iónov) a neutrálnych častíc. Súbor častíc je navonok neutrálny. Príkladom plazmy je plameň, blesk, polárna žiara. Inou formou je plazma medzihviezdneho priestoru a plazma hviezd. Najbežnejším druhom umelej plazmy je plazma, ktorá vzniká pri elektrických výbojoch v plynoch.
Dané teleso môže byť v rozličných stavoch. Teleso alebo skupina telies, ktorých stav skúmame, nazýva sa termodynamická sústava alebo stručne sústava. Veličiny, ktorými je určený stav sústavy, napr. tlak, teplota, objem, energia, sú stavové veličiny.
Izolovanou sústavou budeme nazývať sústavu, v ktorej neprebieha výmena energie s okolím a ktorej chemické zloženie a hmotnosť zostávajú konštantné. V izolovanej sústave môžu prebiehať procesy iba medzi telesami, ktoré túto sústavu tvoria.