4.1.2 Skriňová ozvučnica typu bass-reflex
Basreflexná ozvučnica je v súčasnosti najrozšírenejšia, pretože nepotrebuje tak hrubé steny ako uzavretá ozvučnica, tiež odstraňuje akustický skrat a nízke tóny vyžaruje s vyšším akustickým tlakom. Táto ozvučnica obsahuje basreflexový otvor, ktorého úlohou je vyžariť energiu zo zadnej strany spolu s energiou vyžarenou prednou stranou membrány tak, že jej fázu zmení o 180°. Vyrobiť takýto akustický obvod je však veľmi zložité. Celková výchylka membrány pri nízkych kmitočtoch môže byť menšia a tým môže byť menšie aj nelineárne skreslenie reproduktora. Výhodou je teda to, že ozvučnica neposúva rezonančnú frekvenciu reproduktora, no správne funguje len v určitom frekvenčnom rozmedzí a tým zvlňuje frekvenčnú charakteristiku, basy sú dunivé a nekonkrétne.

4.2 Elektrické výhybky

Funkcia elektrickej výhybky
Elektrická výhybka je neodmysliteľnou súčasťou sústavy, kde jednotlivé reproduktory vyžarujú len časť akustického spektra. Jej úlohou je rozdeliť akustický signál tak, aby každý z reproduktorov dostal len tú časť spektra, ktorú dokáže optimálne vyžariť.
Ak pripojíme sústavu s dvomi paralelne zapojenými reproduktormi, jedným hlbokotónovým a jedným vysokotónovým, obidva s rovnakou citlivosťou a impedanciou na zosilňovač s výkonom napr. 10W, zapojenie spôsobí, že sa výkon zosilňovača rozdelí v celom akustickom spektre rovnako do obidvoch reproduktorov (5W na každý reproduktor). Takto by sa polovica vysokotónového výkonu by sa zmarila v hlbokotónovom reproduktore, ktorý nie je schopný vyžariť vysoké tóny a naopak . Výsledkom by bolo len polovičné využitie výkonu zosilňovača.
Aby sme teda plne využili výkon zosilňovača, musíme do obvodov jednotlivých reproduktorov zapojiť kondenzátory a tlmivky, s pomocou ktorých budeme môcť využiť plný výkon zosilňovača. Kondenzátory prepúšťajú vysoké tóny a zadržiavajú nízke a tlmivky prepúšťajú nízke a zadržiavajú vysoké tóny. Ak zapojíme kondenzátor s tlmivkou za sebou, budú prepúšťať len stredné kmitočty.
Vlastnosti výhybky udáva jej strmosť. Je to vlastnosť výhybky, ktorá určuje ako prudko klesá alebo stúpa príkon do reproduktora od deliaceho kmitočtu. Strmosť výhybky udávame počtom decibelov, o ktoré sa zníži alebo zvýši napätie na reproduktore v jednej oktáve od deliaceho kmitočtu.

4.2.1 Elektrické výhybky so strmosťou 6 dB na oktávu
V reproduktorových sústavách sú reproduktory najčastejšie zapájané paralelne. Dvojpásmovú sústavu vytvoríme tak, že s hlbokotónovým reproduktor zapojíme do série tlmivku a s vysokotónovým reproduktorom zapojíme kondenzátor (obr.6).
Podobne je zapojená trojpásmová výhybka, ktorá sa využíva, keď akustické vlastnosti vysokotónového a hlbokotónového reproduktora nestačia pokryť celý rozsah akustických kmitočtov bez veľkých nerovnomerností frekvenčnej charakteristiky. Výhybku doplníme o súčiastky, ktoré ochudobní napájanie stredotónového reproduktora o nízke a vysoké frekvencie. Dosiahneme to tak, že sériovo so stredotónovým reproduktorom zapojíme kondenzátor s tlmivkou (obr. 7).

4.2.2 Elektrické výhybky so strmosťou 12 dB na oktávu
Predchádzajúce výhybky majú tú nevýhodu, že v pomerne širokom okolí deliaceho kmitočtu hrajú obidva reproduktory súčasne. Táto výhybka má naviac kondenzátor a tlmivku zapojené paralelne s reproduktorom (obr.8).

Podobne by sa dali vyrobiť aj výhybky so strmosťou 18 dB alebo 24 dB na oktávu. Takéto výhybky sú však veľmi zložité, majú nekontrolovateľné negatívne vplyvy na prenosové vlastnosti reproduktorových sústav a preto sa používajú len zriedkavo.

5 OZVUČENIE MOJEJ IZBY

Ako objekt mojej praktickej realizácie som si vybral svoju izbu, lebo práve tu to najviac využijem a taktiež to bude dosť jednoduché – izba je zo všetkých najmenšia. Steny sú, ako to u panelákov býva, betónové, na povrch je nanesená stierka. Na podlahe je koberec, ktorý má dostatočnú zvukovú pohltivosť. Steny sú však na tom inak. Preto sú na nich zavesené obrazy, nalepené plagáty. V izbe pri okne sú závesy, ktoré sú na tlmenie priestoru najvhodnejšie. Šírka izby je 284cm, dĺžka 305 cm a výška 265 cm. Rozloženie nábytku je na obr.10. Ako zdroj zvuku používam počítač. Na počítač už boli pripojené aktívne reproduktory s výkonom 2x5W + 15W Subwoofer. Ja som k nim pridal ďalšie. Použil som zosilňovač 2x10W (zosilňovač A) a 4x12W (zosilňovač B). Prvý zosilňovač, ktorý mám z lacných počítačových reproduktorov, teda jeho vlastnosti nie sú ničím výrazné, som použil pre efektové zadné reproduktory. Ten druhý, premostený na výkon 2x24W sa viac hodil pre kvalitnú reprodukciu. Srdcom tohto zosilňovača je obvod TDA 8561Q od firmy PHILIPS, ktorý sa vyznačuje veľkým množstvom ochranných funkcíí (ochrana proti skratu na výstupe, proti prepólovaniu napájania, proti prehriatiu atď.), potrebou len malého počtu externých súčiastok a npájacím napätím 8-18V. Ako efektové reproduktory stačia menšie jednopásmové reprosústavy, ďalšie reproduktory, zapojené na výkonnejší zosilňovač môžu byť dvojpásmové alebo trojpásmové reprosústavy, použil som aj ďalší subwoofer.

5.1 Zapojenie zosilňovačov
Aby sa ovládala hlasitosť všetkých zosilňovačov naraz, sú zapojené cez 50 kiloómový potenciometer. Potenciometer umiestnim do vhodnej škatule, do ktorej vyvŕtam otvory na tri výstupné Jack 3,5 konektory. Jack konektory som zvolil preto, lebo sú bežne používané u počítačových reproduktorov a taktiež zaberú menej miesta ako konektory Cinch, ktorých by muselo byť namiesto troch až šesť. Dosť dôležité je napájanie zosilňovačov. Na to som použil počítačový zdroj (nie zdroj môjho počítača – dva zosilňovače by mohli dosahovať prúdový odber cez 3A pri špičkách, čo by spôsobovalo preťaženie zdroja). Tento zdroj má obyčajne na 12 voltový výstup napojený aj ventilátor, ktorý pri behu spôsobuje to, že pri vysokej hlasitosti a bez signálu na vstupe by zosilňovač dosť „hučal“. Preto napojím ventilátor z nízkoprúdového výstupu zdroja (-12V 500 mA). Takto rušenie spôsobovať nebude. Paralelne na zosilňovač budú zapojené kondenzátory s celkovou kapacitou okolo 20 mF, ktoré by mali zabezpečovať spoľahlivý chod zosilňovačov aj pri vyšších výkonoch.. Zdroj má však jeden nedostatok. Jeho výstupné napätie pri nulovej záťaži je len 10V. Aj napriek tomu, že zosilňovaču stačí 8V však môže byť tento nedostatok dosť badateľný, pretože pri vyšších výkonoch a teda aj pri väčšom zaťažení zdroja klesá napätie pod 8V a to aj napriek použitiu kondenzátorov. Vyššie výstupné napätie sa dá dosiahnuť zaťažením 5 voltového výstupu. Pre dosiahnutie aspoň dvanástich voltov treba 5 voltový výstup zaťažiť prúdom aspoň 5A. Vyskúšal som napojiť na 5 voltov asi trojmetrový izolovaný drôt s priemerom 0,5 mm. Po piatich minútach sa však začínala taviť izolácia, nepomohlo ani keď som drôt navinul na hliníkový chladič. Po zdvojnásobení dĺžky výstupné napätie bolo približne 11 V. Drôt s chladičom je taktiež umiestnený v skrinke so zdrojom a zosilňovačom. Podstatné je taktiež chladenie. Zosilňovač A už má hliníkový chladič, ktorý mu stačí. Umiestnený bude v škatuli vyrobenej z DPS, ktorá bude mať dostatok otvorov na chladenie. Zosilňovač B umiestnim v skrini subwoofera, kde mu chladenie bude zabezpečovať ako hliníkový chladič, tak i už spomínaný ventilátor zdroja.