5.2 Stavba škatule zosilňovača A
Rozmery plošného spoja zosilňovača sú 6 x 5,5 x 3 cm, preto aj krabica by mohla mať podobné rozmery. Treba však rátať s priestorom na konektory výstupu zo zosilňovača a na priestor potrebný pre účinné chladenie obvodu zosilňovača. Steny zhotovím z DPS, zvnútra ich však bude potrebné izolovať (napr. papierom alebo vhodnou fóliou). V prednej stene bude dióda LED indikujúca chod prístroja. Na opačnej stene budú konektory.

5.3 Stavba skríň efektových reproduktorov
Tieto skrine nie je ťažké zhotoviť, pretože osadenie každej tvorí len jeden reproduktor s priemerom 10cm. Keďže sú to reproduktory len efektové, ich cieľom nie je mohutná basová reprodukcia, preto som zvolil uzavretú ozvučnicu. Rozmery skrine sú 12,5cm x 20cm x 12,5 cm. Ako materiál je použitá drevotrieska hrúbky 10mm. Zvnútra je skriňa vytlmená vatou, ktorá zabraňuje vzniku stojatých vĺn vnútri ozvučnice. Otvor na reproduktor je dookola oblepený izolačnou páskou, reproduktor je na stenu pevne priskrutkovaný štyrmi skrutkami. Na zadnej stene je reprosvorka. Na lepenie stien som použil lepidlo herkules, ktoré je vhodné na lepenie dreva a ja s ním mám veľmi dobré skúsenosti.

5.4 Stavba skríň reproduktorov pre kvalitnú reprodukciu
V prípade týchto skríň by sa už dalo rozmýšľať nad tým, či spraviť uzavretú, alebo basreflexovú ozvučnicu. Keďže však bude použitý aj subwoofer, zvolím radšej ozvučnicu uzavretú – stavba takto bude o niečo menej náročná. V prípade uzavretej ozvučnice si môžem sám stanoviť rozmery skrine. Ako osadenie použijem reproduktor Tesla ARN 567 s priemerom 165 mm a ARV 161 s priemerom 90 mm ako vysokotónový reproduktor. Frekvenčný rozsah hlbokotónového reproduktora je 40 až 5000 Hz a frekvenčný rozsah vysokotónového reproduktora je 2000 až 16000 Hz. Deliaci kmitočet výhybky by teda mohol byť od 2 do 5 kHz, najlepšie teda 3,5 kHz. Najjednoduchšie by bolo spraviť výhybku so strmosťou 6 dB na oktávu, čo by aj mohlo stačiť, aj keď by bola lepšia výhybka 12 dB na oktávu.
K stavbe výhybky je potrebná tlmivka a kondenzátor.

Parametre prvkov zistíme podľa vzťahov:

kde RZ je impedancia reproduktora,
C je kapacita kondenzátora,
L je indukcia cievky a
fd je deliaca frekvencia.

Po dosadení dostaneme:
V katalógu je najbližšia hodnota indukcie cievky 0,18mH presne táto hodnota, cena cievky je približne 36 Sk. Kondenzátor s najbližšou hodnotou má kapacitu 10μF. V katalógu sú však dva typy kondenzátorov. Prvý je MKT, teda fóliový kondenzátor. Jeho výhodou je stabilita kapacity aj po dlhom čase, znesie vyššie napätie a pri danej kapacite je aj o niečo menší. Avšak druhý typ kondenzátora, bipolárny elektrolytický kondenzátor, je dvojnásobne lacnejší. Vzhľadom k mojej finančnej situácii som zvolil radšej elektrolytický kondenzátor.
Kondenzátor a cievka budú zvnútra skrine napevno pripojené k stene. Skriňa je zhotovená z drevotriesky, všetky steny sú zlepené, keďže reproduktory sú priskrutkované zvonka. Dosť podstatné je aj maximálne tesné priskrutkovanie reproduktora k ozvučnici a čo najtesnejšie zlepenie stien ozvučnice. Na rozmeroch ozvučnice veľmi nezáleží, platí že čím menší je objem, tým vyššia je rezonančná frekvencia. Šírka ozvučnice musí byť pochopiteľne väčšia ako 165 mm a výška väčšia ako 255 mm. Mnou stanovené rozmery sú 215 mm x 350 mm x 200 mm. Je vhodné dať pred reproduktor textíliu, ktorá by chránila reproduktor. Dá sa to spraviť tak, že si odrežeme z drevotriesky dosku rozmerov prednej steny, vyhladíme okraje a vyvŕtame do dosky, takisto ako aj do prednej steny ozvučnice, diery na rámové hmoždinky. Tie sa dajú kúpiť alebo objednať. Doska musí mať spravený otvor s priemerom väčším ako je priemer reproduktora, najlepšie je vyvŕtať obdĺžnikový otvor takej veľkosti, aby bola hrúbka rámu aspoň 2,5 cm. Na túto dosku potom zo zadnej strany prilepíme alebo iným spôsobom pripevníme tkaninu dostatočných rozmerov. Tkanina musí byť dokonale priezvučná. Priezvučnosť sa dá jednoducho vyskúšať tak, že si tú tkaninu priložíme k ústam a fúkneme. Ak cez ňu vzduch prechádza ľahko, je priezvučná, ak ťažko, treba zvoliť inú. Táto tkanina musí byť po pripevnení na rám napnutá, aby vplyvom vibrácií membrány reproduktora nekmitala.

5.5 Stavba subwoofera
Najzložitejšou je stavba subwoofera, ktorý má z hľadiska prenášaného kmitočtu (pod 160 Hz) ozvučnicu typu bass-reflex. Mohol som sa rozhodnúť medzi stavbou klasickej ozvučnice alebo subwooferového boxu, no pretože som v čase, keď som ozvučnicu subwoofera robil, som nemal dostatok informácií o tom, ako box spraviť, nechcel som riskovať a uprednostnil som klasickú ozvučnicu. Hlavným prvkom subwoofera je reproduktor. Volil som s ohľadom na cenu, aj na prenosové vlastnosti. V katalógoch je možné nájsť množstvo kvalitných reproduktorov od rôznych výrobcov, mne sa však najlepší zdal reproduktor od českého výrobcu TVM acoustics (bývalá Tesla) s označením ARN 6684. Jeho cena s DPH je 470 Sk, čo na takýto reproduktor rozhodne nie je veľa. Tento reproduktor má menovitý šumový príkon 70W rezonančnú frekvenciu 30 Hz, citlivosť 86 dB/W/m a frekvenčný rozsah 30-3000 Hz. Reprodukcii veľmi nízkych kmitočtov výrazne dopomáha lakovaná membrána s priemerom 16 cm. Celkový priemer reproduktora je 203 mm. Reproduktor má hliníkový former, teda sa hodí aj na vyššie zaťaženie. Nevýhodou pre basreflex je celkový činiteľ akosti 0,59, ktorý však neprekračuje hodnotu 0,71, teda umiestniť ho do ozvučnice tohto typu nie je nesprávna voľba. Rozmery ozvučnice sú kvôli vysokému ekvivalentnému objemu dosť veľké. Objem ozvučnice som vypočítal zo vzťahu:

V=V(ekv)x(QT2/2-QT2)

kde VEkv je ekvivalentný objem reproduktora a
QT je činiteľ akosti reproduktora.
Po dosadení hodnôt dostaneme:

V=20,02 dm3

Optimálny objem pre basreflex by mal byť zhruba jedenapolkrát až dvakrát väčší, teda 40 dm3.