V staršej literatúre sa odporúča stanoviť objem až trikrát väčší ako je ekvivalentný objem reproduktora, aby sa čo najvýraznejšie prejavili kladné vlastnosti basreflexu. Aj keby som však stanovil objem ozvučnice rovný ekvivalentnému objemu reproduktora, musel by som spraviť ozvučnicu s objemom až 95 dm3.
Mnou stanovené rozmery sú výška 400 mm, šírka 250mm a hĺbka 500 mm. Celková výška a šírka je väčšia o dvojnásobok hrúbky stien, teda o 20 mm. Takto by objem vyšiel 50 dm3, ale keď berieme na ohľad aj stavbu ozvučnice, objem bude o niečo menší, a to z dvoch príčin. Prvou je to, že som prednú stenu vsunul dovnútra skrine – je to lepšie pre ochranu reproduktora pred vonkajšími vplyvmi a tiež aj z dizajnového hľadiska. Druhou príčinou je to, že do skrine dávam aj zosilňovač so zdrojom. Tento je umiestnený oddelene od akustickej skrine - takto je oveľa jednoduchšie tesnenie skrine.

Plocha basreflexového otvoru by mala byť ¼ až ½ plochy membrány reproduktora. Plocha membrány je približne 200 cm2, mnou stanovené rozmery sú 250 mm x 35 mm. Dĺžka basreflexového hrdla je 600 mm, čo je viac ako dĺžka ozvučnice, preto vnútri skrine je basreflexové hrdlo zahnuté.
Pri stavbe som počítal aj s umiestnením zosilňovača do skrine subwoofera, preto som pre zosilňovač aj pre zdroj vytvoril osobitnú skrinku, ktorá je vnútri skrine, je však oddelená od akustického priestoru. Táto skrinka má rozmery 110 mm x 140 mm x 250 mm. Rozmery sú dostatočné aj pre zdroj, aj pre zosilňovač. Zo zadnej strany celej skrine je táto oddelená skrinka úplne otvorená, na spodných rohoch sú prilepené malé kúsky z dosák dreva, z ktorého som subwoofer robil.

Steny ozvučnice sú takisto ako v predchádzajúcich prípadoch lepené napevno, keďže reproduktor je priskrutkovaný zvonku. Priemer montážneho otvoru je 183 mm, otvor je dookola oblepený tesniacou páskou. Steny sú v mieste, kde sú zlepené, spevnené doštičkou. Steny, ktoré stoja proti sebe, sú spojené doštičkou, ktorá by nemala mať veľké rozmery. Toto však neplatí pre zadnú a prednú stenu, pretože na prednej stene by nebolo kde túto doštičku upevniť. Preto musí byť zadná stena spevnená iným spôsobom. Na spevnenie tejto steny treba brať čo najväčší ohľad, lebo sa na ňu prenáša veľká časť energie vyžarovanej reproduktorom. Basreflexové ozvučnice na rozdiel od uzavretých nemusia byť zvnútra vytlmené. Vytlmenie by znížilo dunivosť zvuku, čo niekto oceňuje, no v dnešnej dobe chce množstvo ľudí práve zvuk takéhoto charakteru. Ja som ozvučnicu celú nevytlmoval.

Po dokončení ozvučnice nasleduje sfunkčnenie subwoofera. Na hliníkovú dosku neveľkej hrúbky som priskrutkoval zdroj, ktorý je odkrytý kvôli lepšiemu chladeniu. Na dosku je taktiež upevnený chladič zosilňovača. Ja som použil relatívne veľký hliníkový chladič tvaru L. Keby chladič nestačil, použitý zosilňovač by to určite nepoškodilo. Reproduktor musí byť zapojený len z jedného kanála, subwooferová výhybka by bola dosť nákladná a náročná na zostavenie. Samozrejme, reproduktor musí byť zapojený cez tlmivku a výstupy zo zosilňovača cez kondenzátory takisto ako tomu bolo u reproduktorov pre kvalitnú reprodukciu, iba s tým rozdielom, že deliaci kmitočet je okolo 100Hz. Nízky deliaci kmitočet však znamená vysokú cenu komponentov výhybky, je nutné použiť tlmivku s feritovým jadrom (6,37 mH) a bipolárny elektrolytický kondenzátor (397,89 μF). Na dosiahnutie potrebnej kapacity kondenzátorov je potrebné spojiť dva kondenzátory paralelne. Na zadnej stene sú konektory Cinch na pripojenie nezosilneného signálu, konektor na pripojenie sieťového napätia, sieťový vypínač a dva konektory na pripojenie reproduktorov. Na prednej strane subwoofera som umiestnil dosku s výškou 12 cm, ktorá má ochrannú, aj signalizačnú funkciu. Sú do nej vyvŕtané tri otvory na LED diódy.

Otvor uprostred má priemer 3 mm, zvyšné otvory majú priemer 5 mm. Menšia LED dióda svieti vždy vtedy, ak je subwoofer zapojený do siete a zapnutý sieťovým vypínačom. Dióda naľavo svieti, keď je subwoofer zapnutý. To znamená, že zosilňovač je v normálnom stave. Inak je zosilňovač v takzvanom móde stand-by, čo znamená, že jeho vstupy a výstupy sú vypnuté, celkový odber nepresiahne 100μA. V stand-by móde subwoofera je tiež vypnutý ventilátor, pretože ani zdroj ani zosilňovač nepotrebujú chladenie. Činnosť ventilátora a 5 voltovej záťaže riadi relé. Posledná LED dióda má funkciu jednoduchého indikátora vybudenia. Táto LED dióda je dvojfarebná. Je zapojená na jednoduchý obvod, ktorého pôvodnou úlohou je indikovať stav batérie. Ak dióda svieti načerveno, batéria je slabá, ak nazeleno, batéria je nabitá.

Ja som LED diódu zapojil naopak, pričom zelená anóda je s katódou spojená kondenzátorom s kapacitou 3,3 mF. Celý obvod je zapojený na zosilnený zdroj signálu cez nastavovací trimer a cez diódový mostík. Pri nízkom zaťažení LED dióda nesvieti, pri vyššom zaťažení dióda svieti nazeleno, pričom pri prerušovanom napájaní dióda hneď nezhasne, zhasína spomalene. Pri maximálnom zaťažení dióda svieti načerveno. Samozrejme, citlivosť obvodu som nastavil trimrom. Obvod nie je umiestnený na doske plošného spoja, takto sa podľa mňa ušetrí miesto, ktoré je potrebné vzhľadom na to, že celá doska je umiestnená pred reproduktorom, ktorého membrána dosahuje značný zdvih a pri prevádzke by sa po kontakte s niektorou súčiastkou mohla poškodiť. Odpor obvodu je zanedbateľný, nemal by pozorovateľne narušiť frekvenčnú charakteristiku subwoofera. Keďže obvod na doske musí byť vodivo spojený so zosilňovačom a zdrojom, musel som to vymyslieť tak, aby do prednej dosky neviedli drôty napevno, ak by náhodou bolo treba reproduktor z ozvučnice vybrať. Jedným z riešení by bol konektor, no moje riešenie je omnoho lepšie.

Na úchytku prednej dosky, ktorá je pevne prilepená k skrini, takisto ako na dosku na zodpovedajúcom mieste som spravil jednoduché kontakty. Tie na úchytke sú z mäkkého hliníkového drôtu, ktorý je obidvomi stranami odizolovanej časti prilepený k úchytke. Na prednej doske sú kontakty z tvrdého drôtu, odizolovaná časť je špirálovito stočená pre dosiahnutie väčšej plochy. Rozstup kontaktov je približne 6 mm, 15 mm je to v prípade dvoch kontaktov pri diere na skrutku. Všetkých päť kontaktov je umiestnených na jednej úchytke, keby som sa rozhodol rozšíriť „schopnosti“ dosky, na ďalšie kontakty bude miesta dosť. Obvod je k doske prilepený priesvitnou páskou tak, aby sa nemohlo stať, že obvod bude kmitať a rušiť tak celkový dojem z reprodukcie subwoofera. Doska umiestnená pred reproduktorom má vplyv len na reprodukciu vysokých tónov, čo v tomto prípade vôbec neprekáža.

Pre dosiahnutie lepšieho vzhľadu skríň reproduktorov je potrebné povrch vyhladiť, napríklad brúsnym papierom. Potom na nich nalepiť tapety, aké sú napríklad na skriniach, alebo aspoň skrine natrieť. Farbu môžeme zvoliť takú, aby ladila s nábytkom, univerzálnou farbou, ktorou sa nedá nič pokaziť, je čierna. Ja som zvolil čierny náter, bolo to jediné dostupné riešenie.
V budúcnosti chcem subwoofer prerobiť na aktívny tým, že do neho namontujem sobwooferový zosilňovač s výkonom 80W, ktorý obsahuje aj subwooferovú výhybku (jej úlohou je prepustiť do reproduktora len nízke kmitočty pravého aj ľavého kanála).
Ja mám zosilňovač A efektových reproduktorov napájaný cez relé napájané zo zdroja počítača. Takto sa zosilňovač vypína a zapína spolu s počítačom. Pretože maximálny spínaný prúd relé je 16A pri 266V, mám cez neho zapojený aj monitor a reproduktory počítača.

5.6 Umiestnenie reproduktorov v miestnosti

Táto časť je zo všetkých najdôležitejšia – bez vhodného umiestnenia a zapojenia by bol zbytočný ľubovoľne veľký počet reproduktorov. Treba dbať na to, aby nebolo rozloženie reproduktorov nerovnomerné, aby sa neovplyvnila stereofónna reprodukcia. S umiestnením počítačových reproduktorov nie je žiadny problém, pretože kábel ja dlhý len na rozloženie reproduktorov na stole, vzdialenosť pravého a ľavého reproduktora od monitora počítača, ktorý je v strede stola, musí byť rovnaká. Umiestnenie subwoofera nehrá žiadnu úlohu. Pri zapájaní ďalších reproduktorov sa však vyskytne ďalší problém – fázovanie. Pri napájaní na zosilňovač A je to jednoduché, treba len dávať pozor pri zapájaní kábla na farebné značenie. Avšak pri zosilňovači B, keďže bol premostený je ťažké zistiť polaritu výstupov. Fáza a protifáza reproduktorov sa dá zistiť najjednoduchšie posluchom. Ja som si pustil poriadne basovú hudbu.

Ak sú dva reproduktory zapojené v protifáze, basy nie sú zreteľné, zdá sa, že reproduktory idú naprázdno. Ja som fázu porovnával s fázou subwoofera počítačových reproduktorov. Pri umiestňovaní treba dbať na to, aby bola vzdialenosť ľavého aj pravého reproduktora od predpokladanej pozície hlavy poslucháča rovnaká a aby bolo rozloženie reproduktorov pravidelné. Umiestnenie subwoofera nemá vplyv na stereofónne vyváženie zvuku. Najlepšie šírenie basov dosiahneme, keď subwoofer umiestnime v rohu izby. Pri umiestňovaní reproduktorov je zanedbaná stereofónna báza, ktorá sa v izbe s takouto veľkosťou a pri danom umiestnení miesta posluchu ani nedá dodržať.