Druhy a tvary meteoritov
Tvary meteroitov sú veľmi rozmanité. Na ich formovaní sa zúčastňuje viacero činiteľov. Pôvodný tvar meteoroidu narúšajú zrážky v medziplanetárnom priestore. Pri prechode atmosférou sa odplavujú a spekajú povrchové vrstvy. Pri dopade na Zem meteorit dotvára erózia.

Poznáme štyri druhy meteoritov:
1. meteority železné (6% z celkového množstva, hustota 8 g/cm3 ) obsahujú popri železe aj veľké percento niklu a stopy kobaltu.

2. meteority kamenné s vysokou prímesou železa . Zloženie je podobné ako pri železných, ale veľkú časť tvorí kremík a jeho zlúčeniny , vyskytujú sa vzácne ( 2%)

3. chondrity ( hustota 3 g/cm3 ) sú najpočetnejšie - 84% - sú významné z hľadiska štúdia slnečnej sústavy. Nazývajú sa podľa tzv. chondrulí, malých silikátových guličiek v priemere okolo 1 mm jemnozrnnej štruktúre meteoritu. Chondrity s väčším obsahom kovu sú enstatity, väčší obsah uhlíka (4%) charakterizuje veľmi vzácne
uhlíkaté chondrity. V uhlíkatých chondritoch sa vyskytujú veľmi vzácne i jednoduché organické zlúčeniny.

4. achondrity (8%) sú charakteristické prítomnosťou vápnika. Hlavnú zložku tvoria zlúčeniny kremíka.
Železné meteority sa nájdu najľahšie, pretože sa najviac odlišujú od pozemského kamenia. Vedci odhadujú, že oveľa viac je kamenných meteoritov, vedci odhadujú, že až 90%. Obsahujú prvky, molekuly a kryštály práve také, aké poznáme z pozemského prostredia. Sú veľmi cenné a zaujímavé pre vedu. Okrem svedectva o chemickom zložení mimozemských telies prezrádzajú aj históriu slnečnej sústavy, rozprávajú o intenzite slnečného vetra a kozmického žiarenia, o dobe svojho vzniku ( sú staré 4,5 milióna rokov, práve tak ako celá slnečná sústava ) a o procese rozpadu väčších telies na menšie.

Posvätné kamene
Záznamy o kameňoch z neba existujú už od dávnej minulosti. Kameň, ktorý s rachotom spadne z neba priamo pred očami ľudí, bol uctievaný ako tajomná a posvätná vec. Veľké kamene, ktoré pre ich hmotnosť nebolo možné preniesť boli uctievané priamo na mieste dopadu. Najznámejší takýto prípad je posvätný kameň v Mekke. Putujú k nemu ročne milióny mohamedánov, ale bielym, neveriacim je vstup zakázaný. Podobne neprístupný je aj meteorit v bývalej západnej francúzskej Afrike niekde pri Chinguetti v Adarskej púšti. Presné miesto, kde sa kameň nachádza domorodci utajujú. V Európe prvý historický záznam o páde meteoritu pochádza z Alsaska. Tam v roku 1492 spadol s rachotom kameň s hmotnosťou 115 kg. Potom ho uložili v kostole v Ensisheime ako zázračný boží dar z neba. Pre istotu, aby azda pre nedostatočnú dobrotu miestnych neuletel späť do neba prikovali k oltáru železnými reťazami.

Najväčšie a najznámejšie
Najväčší známy meteorit pomenovaný Hoba West je kovový kus veľkosti 2,95x2,84x1,2 metre, váži 60 ton. Leží pri Grootfonteine v juhozápadnej Afrike už milióny rokov. Pôvodná hmotnosť sa odhaduje až na 80 ton. Druhý najväčší meteorit priviezol z Grónska polárny bádateľ, Američan admirál Peary. Kameň má hmotnosť 33 ton. Eskimáci z jeho úlomkov vyrábali železné nože. Dnes je uložený v planetáriu v New Yorku. Najväčší meteorit nájdený v USA pochádza zo štátu Oregon.
Do Čiech v historickej dobe spadlo niekoľko meteoritov, sú uložené v zbierkach národného múzea v Prahe.
Dopady meteoritov na Zem sú pomerne častý jav, nepoznáme prípad, že by niekedy zasiahol človeka. Za posledných 200 rokov poznáme však šesť prípadov, keď meteorit spadol na dom. Z nich jeden v Čechách, keď v roku 1847 v Broumove prerazil strechu a dopadol do izby.

V Bratislave iba jeden
Na Slovensku je zaregistrovaných päť nálezov meteoritov, v dvoch prípadoch bol ich pád priamo pozorovaný: 24.6.1837 pri obci Divina pri Žiline a 9.5.1895 pri obci Veľké Borové pri Liptovskom Mikuláši. Posledný nález je z roku 1995 pri obci Rumanová pri Seredi. Podrobne bol preskúmaný odborníkmi zo SAV a UK. Je to jediný meteorit, ktorý na Slovensku aj zostal a je uložený v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.

Rýchlosť a hmotnosť padajúcej hviezdy
Drvivá väčšina meteorov má vzhľadom k Slnku rýchlosť menšiu ako únikovú, t.j. v