Princíp a účel spojok
Hriaďelové spojky prenášajú otáčavý pohyb a krútiaci moment z hnacieho hrideľa na hnaný pri zachovaní otáčok a veľkosti krútiaceho momentu. Spojky umožnujú rozpojenie hriadeľov, a tak chránia stroje (zariadenia) pred nebezpečným preťažením.

Spojka sa skladá z:
Hnacieho, hnaného a spojovacieho člena. Hnací a hnaný člen obopínajú konce hriadeľa a sú pritom možné všetky druhy spojov hriadeľa s nábojom. Spojovací člen je súhrn súčiastok (skrutky, čapy, pružiny ...), alebo látok (guma, plasty, kvapaliny...), ktoré spájajú hnacie členy s hnanými a to využitím vhodných fyzikálnych zákonov.

Najčastejšie možnosti použitia spojok:
o trvalý spoj dvoch hriadeľov
o prenos krútiaceho momentu medzi hriadeľmi aj vtedy, ak niesu v jednej osi
o vyrovnávanie malých oddchýlok súosovosti,vyrovnanie pri tepelnej dilatácii
o ochrana hnacích mechanizmov a strojového zariadenia tlmením nárazov alebo ochranou proti preťaženiu
o plynulý rozbeh strojov atď.

Rozdelenie spojok podľa spôsobu prenosu krútiaceho momentu:
neovládané
ovládané
samočinné
ostatné
Mechanicky neovládané spojky

Delia sa na:
Nepružné spojky
Trvalo spájajú dva súosé hriadele bez možnosti osového posuvu. Krútiaci moment sa prenáša iba prostredníctvom spojovacích členov a má byť konštantný, pretože sa prenáša na hnanú časť bez tlmenia nárazov.