Nemecký fyzik Albert Einstein sa narodil 14. marca 1879 v nemeckom Ulme. Jeho otec Hermann bol obchodníkom s elektronikou, aj preto bol Albert stále technický zdatný. To sa už nedá povedať o jeho výsledkoch v škole. Už ako malé dieťa začal neskoro chodiť a hovoriť, jeho rodičia mali obavy, či nejde o mentálne zaostalé dieťa. Našťastie opak bol pravdou. Školopovinný Albert v škole nevykazoval valné výsledky hlavne v predmetoch, ako je dejepis a literatúra. Nebolo to však preto, že by na tieto predmety nestačil, ale už odmala neznášal rigidné vyučovacie metódy a imponoval mu slobodný duch. To bolo príčinou , že musel prerušiť štúdium na gymnáziu v Mníchove. Dokončiť sa mu ho podarilo vo švajčiarskom Aarau. V roku 1900 získal učiteľský diplom, avšak v roku 1902 sa zamestnal na Švajčiarskom patentovom úrade v Berne, kde posudzoval patenty a vynálezy. Sám pritom nezaháľal a študoval práce vynikajúcich fyzikov.

Teória relativity
Rok 1905 bol pre Einsteina oným vytúženým zázračným rokom: v Zürichu obhájil doktorát, podal teoretické vysvetlenie Brownovho pohybu a objasnil fotoelektrický jav pomocou Planckovej kvantovej hypotézy. Medzitým pracoval na svojej teórii relativity, ktorej základy postavil vo svojej eseji už ako šestnásťročný (!). V roku 1905 vytvoril špeciálnu teóriu relativity ako samostatnú vedu a v rokoch 1911 – 1919 formuloval všeobecnú teóriu relativity, čo je výkon, ktorý v histórii vedy nemá obdoby.
Špeciálna teória relativity vychádza z dvoch princípov. Prvý hovorí, že všetky fyzikálne zákony majú rovnaký tvar (sú kovariantné) vo všetkých inerciálnych sústavách súradníc (tzv. špeciálny princíp relativity) a druhý tzv. princíp konštantnej rýchlosti svetla postuluje, že rýchlosť svetla má vo vákuu rovnakú veľkosť vo všetkých inerciálnych sústavách. Špeciálna teória relativity zo svojich princípov predpokladá diletáciu času, kontrakciu dĺžok, relativitu súčasnosti a priamu úmernosť hmotnosti a energie telesa (známa rovnica E=m.c2).
Jedným z poznatkov tejto teórie je, že prítomnosťou hmoty sa priestor zakrivuje, čo je spojené s účinkami gravitácie.
V posledných tridsiatich rokoch svojho života sa snažil vytvoriť jednotnú teóriu poľa, ktorá by v sebe zahrňovala gravitáciu i elektromagnetickú interakciu.

Nobelova cena
V roku 1921 sa Albert Einstein stal laureátom Nobelovej ceny za práce na rozvoji teoretickej fyziky, predovšetkým objav zákona fotoelektrického efektu. Okrem teórie relativity sa Einstein venoval mnohým ďalším skutočnostiam, ktoré mali prevratný vplyv nielen na fyziku, ale aj na kozmológiu. Napríklad zaviedol pojem fotón, alebo položil základy statickej fyziky bosónov.

Radšej inštalatérom
V roku 1909 sa stal mimoriadnym profesorom na univerzite v Zürichu, o dva roky v Prahe n nemeckej časti Karlovej univerzity. V roku 1933 sa na protest nemeckému nacionalizmu a antisemitizmu usadil na inštitúte pre ďalšie štúdia v Pricetone (USA). V roku 1939 sa dostal do spojitosti s atómovou bombou, keď z obavy pred následkami nacistického víťazstva napísal list prezidentovi Roosveltovi, v ktorom ho vyzval, aby USA začali jednať skôr než Nemci. Výsledkom toho bol Projekt Manhattan, a tým zrod nukleárnej epochy. V roku 1952 Einstein odmietol ponuku stať sa prezidentom mladého štátu Izrael. Zomrel 18. apríla 1955 v americkom Pricetone.
Jeho geniálna teória relativity mu nepriniesla len slávu, ale aj mnoho nepríjemnosti, nepochopenia, hrozieb a vyhnanstvo. Na ich margo Einstein poznamenal: „Keby som to bol vedel, radšej by som sa stal inštalatérom.“