O 48 rokov neskôr (1978) bol objavený mesiac Charón. Pomenovaný je podľa prievozníka cez posvätnú rieku Stix, ktorý prevážal duše mŕtvych do Podsvetia. Charón je natoľko hmotný v porovnaní so samotnou planétou, že môžeme hovoriť o dvojplanéte. Šťastnou náhodou nastalo krátko po objave Charóna niekoľko vzájomných zákrytov týchto dvoch telies, takže mohli byť zostrojené svetelné krivky a z nich určené mapy svetlých a tmavých oblastí oboch telies, rovnako ako boli zistené údaje o veľmi riedkej spoločnej atmosfére. Táto atmosféra sa periodicky vytvára a stráca sa, podľa toho či je planéta v príslní, alebo odslní.

Pluto je jedinou planétou slnečnej sústavy, ktorá ešte nebola navštívená žiadnou pozemskou sondou. Jediné pozorovania ktoré máme, sú pozemské, prípadne z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu (HST). Na základe snímok HST bola zostavená aj veľmi hrubá mapa povrchu planéty. V prípravnom štádiu je sonda k Plutu s názvom Pluto Express, zatiaľ je ale veľa problémov s jej financovaním.

V súčasnosti sa stále viac presadzuje názor, že Pluto s Charonom nie je regulárnou planétou, ale najväčším zástupcom transneptúnskych objektov z Kuiperovho pásu planétok. Dnes je známych niekoľko stoviek transneptúnskych objektov a ich počet stále rastie. Priebežne sú v posledných rokoch objavované stále ďalšie telesá s rozmermi blížiacimi sa rozmerom Pluta. Keby bolo Pluto objavené dnes, len ťažko by mohlo byť zaradené medzi planéty. No z historických dôvodov zrejme zostane Pluto zaradené v rodine planét aj v blízkej budúcnosti.

Zdá sa, že nastal podobný prípad ako po objave prvej a najväčšej planétky Ceres z pásma asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. Sprvu bol Ceres považovaný za planétu, až po objave ďalších podobných telies začalo byť jasné, že došlo k omylu. Dnes poznáme niekoľko desaťtisícov planétok v oblasti medzi Marsom a Jupiterom. Zdá sa, že podobná oblasť sa nachádza aj za Neptúnom.