Na Marse sa vyskytuje viacero druhov oblačnosti. Vysoké oblaky podobné našim cirom sa skladajú pravdepodobne z ľadových kryštálikov a zrejme vytvárajú aj ranné hmly. Nad polárnymi oblasťami sa v zimnom období vyskytujú aj oblaky oxidu uhličitého a tie môžu pravdepodobne spôsobovať aj sneženie, čím sa v zimnom období obnovujú polárne čiapky Marsu, ktoré podobne ako na Zemi menia svoju veľkosť podľa ročných období. Avšak toto je zrejme len nepodstatná časť polárnych čiapok. Pod relatívne tenkou vrstvou oxidu uhličitého a nánosmi prachu sa predpokladá hrubá vrstva vodného ľadu. Vodný ľad sa môže nachádzať aj pod povrchom v podobe večne zamrznutej pôdy.

Na planéte občas dochádza k mohutným prachovým búrkam, ktoré sa môžu niekedy rozšíriť nad celý povrch Marsu. Vtedy nemožno pozorovať na planéte skoro žiadne podrobnosti. Tiež tu dochádza k cyklónovým búrkam, ktoré svojim vzhľadom pripomínajú pozemské cyklóny.

Povrch Marsu je sčasti pokrytý krátermi, ale nachádzajú sa tu aj obrovské roviny takmer bez kráterov (najmä na severnej pologuli). Vyskytujú sa tu obrovské sopky, ktoré nemajú obdobu na Zemi. Najväčší vulkán v Slnečnej sústave - Olympus Mons dosahuje výšku viac ako 20 km nad okolitým terénom. Výška sopky je 21 183 metrov (podľa meraní družice Mars Global Surveyor). V oblasti náhornej plošiny Tharsis sa nachádza viacero podobne veľkých sopiek, medzi najvyššie patrí aj Ascraeus Mons s výškou 18 201 m (podľa meraní družice Mars Global Surveyor).

Mars v číslach:
Rovníkový priemer: 6 794 km
Hmotnosť (Zem=1): 0,1074
Dĺžka dňa: 24 h 37 m 23 s
Dĺžka roka: 686,98 d
Viac údajov...