Veľmi sledovanou je skupina potencionálne nebezpečných asteroidov (PHA - Potentialy Hazardous Asteroids), sú to planétky, ktoré sa približujú k Zemi na menej ako 0,05 AU (20 násobok vzdialenosti Mesiaca) a sú jasnejšie ako 22mag, čiže väčšie ako približne 150 m. Pád telesa týchto rozmerov už spôsobí významnú katastrofu. Práve ich nachádzaniu sa venuje stále väčšia pozornosť, takže každý mesiac je objavených zopár nových potencionálne nebezpečných planétok. Celkove ich poznáme viac ako 300.

Podľa teoretických modelov by sa v okolí Zeme malo nachádzať veľké množstvo malých telies na stabilných dráhach podobných Zemskej orbite medzi 0,9 a 1,4 AU. Doposiaľ však bolo nájdených veľmi málo planétok blízkozemného pásu (Near Earth Asteroid Belt), ako sa im hovorí.

Vonkajšie planétky
Presunieme sa teraz na perifériu slnečnej sústavy. Od objavu Plutóna v roku 1930 tu panoval osamotene, neskôr mu objavili mesiac Cháron v roku 1978. Tým bola slnečná sústava zvonka uzatvorená, iba kométy prichádzali kdesi z okrajových oblastí. Vtedajšia technika nedokázala objaviť drobnejšie telesá, i keď teoretické modely sa pohrávali s myšlienkou rozsiahleho pásma pomerne veľkých planétok za dráhou Neptúna.

Prvou lastovičkou bol náhodný objav telesa na dráhe medzi Saturnom a Uránom, ktoré bolo označené ako planétka (2060) Chiron. Objavil ho Charles Kowal 18. októbra 1977 pomocou 1,2 m ďalekohľadu na Mount Wilsone. Teleso zamotalo astronómom hlavu, pretože sa nehodilo do žiadnej dovtedy známej skupiny telies. Okrem toho začalo prejavovať slabú kometárnu aktivitu, takže sme ho začali považovať za vzdialenú "spiacu" kométu nezvyčajne veľkých rozmerov. Postupne boli objavené niekoľké ďalšie podobné telesá. Túto skupinu telies nazývame Centauri. Väčšinou krížia dráhy veľkých planét, takže skôr alebo neskôr sa k nim natoľko priblížia, že budú vymrštené zo slnečnej sústavy, alebo podstatne zmenia svoje dráhy. Keď ale na svojich dráhach nemôžu stabilne existovať, musia odniekiaľ prichádzať noví Centauri.

Okrem Centaurov, ktorý sa pohybujú medzi veľkými planétami na pomerne málo výstredných dráhach, zasahujú do tejto oblasti aj dráhy ďalšieho typu planétok, tzv. Objekty roztrúseného disku (Scattered-Disk Objects). Majú veľmi excentrické dráhy, takže zachádzajú až do vzdialeností stoviek astronomických jednotiek (AU). Aj tieto telesá sú iba na prechodných dráhach a postupne sa z niektorých stanú budúci Centauri. Celkove poznáme niekoľko desiatok Centaurov a Objektov roztrúseného disku.