referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vavrinec
Streda, 10. augusta 2022
Pásma planétok v slnečnej sústave
Dátum pridania: 08.08.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Keco
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 200
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 4.7
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 7m 50s
Pomalé čítanie: 11m 45s
 
Ako sme už napísali vyššie, musí existovať dostatočne výdatný zdroj planétok, ktoré zachádzajú do vonkajších oblastí veľkých planét. Prvý na to upozornil Kenneth Essex Edgeworth (1880-1972) v roku 1943. Vyvodzoval, že ak planéty vznikali z pôvodnej prstencovej hmloviny okolo Slnka zrážkami a postupným "nabalovaním" drobných teliesok, v istej vzdialenosti už nemohli vzniknúť planéty, lebo zrážky teliesok už boli príliš zriedkavé. Tieto pôvodné stavebné kamene planetárnej sústavy by tu mali obiehať doposiaľ ďaleko za dráhou Neptúna. Iba občas sa niektoré z nich dostanú do oblasti veľkých planét.

Túto teóriu neskôr rozvinul Gerard Peter Kuiper (1905-1973) v päťdesiatych rokoch XX. storočia. Ich teóriu však dlho nebolo možné potvrdiť ani vyvrátiť, pretože telesá s priemerom niekoľkých desiatok až stoviek kilometrov na hraniciach slnečnej sústavy je takmer nemožné pozorovať. Prvé teleso Edgeworth-Kuiperovho disku (tiež KBO - Kuiper Belt Objects) bolo objavené až v roku 1992. Za necelých desať rokov ich však poznáme už viac ako 300. Predpokladá sa, že planétok s priemerom nad sto kilometrov by tu mohlo byť okolo 35 000 a menších, nad dvadsať kilometrov až 100 miliónov. Celková hmotnosť Edgeworth-Kuiperovho disku sa odhaduje na niekoľko sto násobok hmotnosti hlavného pásu planétok medzi Marsom a Jupiterom.

Všeobecne sa telesá na hranici slnečnej sústavy nazývajú Transneptúnské objekty (TNO - Trans Neptunian Objects). Zatiaľ najväčším transneptuniánom je planétka (20000) Varuna, ktorá má priemer medzi 750 a 1 000 km, takže šliape na päty aj Plutu. Varunu objavili 28. novembra 2000.

Podobne ako v prípade pásma planétok medzi Marsom a Jupiterom, aj v prípade transneptuniánov sa vytvárajú rodiny planétok na základe rezonancie, tentoraz s Neptúnom. Významná je rodina planétok, ktoré obiehajú po dráhach s rezonanciou 3:2 s Neptúnom. Keďže najväčším telesom tejto rodiny je Pluto, hovoríme o Plutinách či Pluťatách (Plutinos). Poznáme ich zatiaľ niekoľko desiatok. Ďalšie transneptuniány označujeme ako klasické (classical Kuiper belt objects), často tiež Cubewanos, čo je skomolenina označenia prvej takejto planétky s predbežným označením 1992 QB1 (foneticky znie skratka QB1 ako kjú-bí-wan).

Ako vidno, s planétkami sa v posledných rokoch akoby roztrhlo vrece. Mnohé staré predstavy sa kvôli tomu musia prehodnotiť, iné sa po rokoch podarilo potvrdiť. Čoskoro budú musieť byť prepísané aj učebnice a deti sa už nebudú učiť o Slnku s deviatimi planétami, ale o pestrom svete slnečnej sústavy s rozdielnymi rodinami telies. Výstižnejšia je predstava o Slnku so štyrmi malými, tuhými planétami, štyrmi veľkými, plynnými planétami a dvoma významnými rodinami planétok medzi Marsom a Jupiterom a za dráhou Neptúna. Na samom okraji slnečnej sústavy sa ešte nachádza obrovské mračno komét.
 
späť späť   1  |  2  |   3   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.