referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klaudia
Nedeľa, 17. novembra 2019
Mesiac: Blíženec Zeme
Dátum pridania: 04.08.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Keco
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 542
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 1.9
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 3m 10s
Pomalé čítanie: 4m 45s
 
Mesiac je náš jediný prirodzený satelit (= mesiac = družica); je to najbližšie nebeské teleso k Zemi. Jeho stredná vzdialenosť je len 384 000 km (svetlo preletí vzdialenosť Zem - Mesiac za o niečo viac ako 1 sekundu), preto sa nám zdá byť na oblohe veľký. Mesiac je však pomerne malým telesom s priemerom 3 476 km a s hmotnosťou iba 1/81 hmotnosti Zeme. Úniková rýchlosť na Mesiaci (2,4 km/s) je príliš nízka, než aby si mohol udržať nejakú atmosféru. Mesiac nesvieti vlastným svetlom (vo viditeľnej oblasti spektra), ale odráža svetlo zo Slnka. Na mesačnom povrchu vidíme aj voľnými očami tmavé "moria" a svetlé planiny. Na južnej pologuli je vidieť najvýraznejší kráter Tycho s rozbiehajúcimi sa svetlými lúčmi (typickými pre mladé krátery), v oblasti morí východnej pologule aj voľnými očami vidíme kráter Kopernik, ktorého priemer je približne 100 km.

Mesiac nastavuje Zemi vždy iba jednu stranu (takáto rotácia sa volá viazaná). Prvá mapa Mesiaca, urobená z pozorovaní ďalekohľadom bola nakreslená Thomasom Harritovom (1560 - 1621) v roku 1609. Odvrátenú stranu Mesiaca ľudstvo nevidelo až do éry kozmických letov - sonda Luna 3 v roku 1959 prvýkrát odfotografovala odvrátenú stranu Mesiaca; veľmi podrobné mapy Mesiaca boli urobené v rámci programu Apollo a ďalších.

Striedanie mesačných fáz vzniká v dôsledku toho, že Slnko osvetľuje vždy inú časť mesačného povrchu. Ako sa mení poloha Mesiaca voči Slnku a Zemi, mení sa vzhľad Mesiaca ako ho vidíme z povrchu Zeme. V nove je natočená k Zemi tmavá strana a Mesiac nie je zo Zeme viditeľný s výnimkou prípadu, kedy leží presne na priamke prechádzajúcej Slnkom a Zemou; vtedy pozorujeme zatmenie Slnka.

O dva - tri dni sa Mesiac objaví na západe po západe Slnka ako tenký žiarivý kosáčik. Zo dňa na deň kosáčik Mesiaca dorastá (pamätáme si podľa toho, že vyzerá ako písmeno D) a posúva sa na východ. V prvej štvrti je vidieť polovica pologule Mesiaca. Mesiac ďalej pribúda až je osvetlená celá privrátená pologuľa Mesiaca - hovoríme že Mesiac je v splne. Jeho okrúhla "tvár" žiari po celú noc, pretože je presne oproti Slnku. Potom Mesiac opäť ubúda - "cúva" až k poslednej štvrti a kotúčik v tvare "C" je na rannej oblohe, smeruje opäť až k novu, ktorý je začiatkom nového cyklu fáz. Medzi dvoma novmi uplynie takmer 29,5 dňa, hovoríme tomu lunácia.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.