Hoyle, Fred, nar. 1915 - Anglický astrofyzik, ktorý ukázal, ako vo hviezdach vznikajú prvky, a ktorý tvrdil, že vesmír bol v ustálenom stave. Hoyle celý život pracoval na Univerzite v Cambridge v Anglicku, okrem 10 rokov, kedy pôsobil v Hale Observatory v Kalifornii, kde spolupracoval s Williamom Fowlerom (1911-95). V roku 1957 ukázali, ako by mohli vznikat vo vnútri hviezd prvky, napríklad lítium, uhlík, kyslík a železo. Ked velké hviezdy nakoniec explodujú ako supernovy, tieto prvky sa rozptýlia do kozmického priestoru a znova sa použijú pri vzniku druhej generácie hviezd. V roku 1948 Hoyle spolu s Thomasom Goldom a Hermannom Bondim predložili teóriu tzv. kvázistacionárneho modelu vesmíru, ktorá stratila podporu v roku 1965 po objave reliktového žiarenia.

Hubble, Edwin Powell, 1889-1953 - amer. astronóm. Pôsobil v Yerkesovom observatóriu a v observatóriu na Mount Wilsone. Pracoval najmä v oblasti galaktickej a mimogalaktickej astronómie, r. 1926 ako prvý rozlíšil jednotlivé hviezdy v galaxiách a dokázal tak, že sú hviezdnymi sústavami; r. 1929 objavil expanziu vesmíru (H. vzťah); zaviedol prvú klasifikáciu galaxií. Pomenovaná je po ňom konštanta expanzie vesmíru.

Kepler, Johanes, 1571-1630 - nem. astronóm, fyzik a matematik. Objavil tri základné zákony pohybu nebeských telies, čím definitívne rozriešil spor medzi heliocentrizmom a geocentrizmom v prospech Kopernikovej teórie. Prvé dva zákony uverejnil v diele Astronomia nova (1609), tretí v diele Harmonices mundi (1619). K. je aj autorom Rudolfínskych tabuliek (Tabulae Rudolphinae) na presné výpočty polôch planét.

Kopernik, Mikuláš (Mikolaj; Copernicus, Nicolaus), 1473-1543 - poľ. astronóm, tvorca novej heliocentrickej sústavy. Narodil sa v Toruni, študoval teológiu, medicínu a právo na univerzitách v Krakove, Bologni a Padove; chodil aj na prednášky z matematiky a astronómie a v Bologni sa zúčastnil na astron. pozorovaniach, kt. organizoval astronóm D. Navaro (1454-1504). Po návrate do vlasti pôsobil najprv v Heilsbergu a od r. 1512 vo Fromborku. Roku 1507 napísal prvé astron. dielo Commentariolus, v kt. prvýkrát uviedol svoje tézy o heliocentrickom systéme. Uskutočnil veľa pozorovaní vlastnými prístrojmi. Hlavné dielo o heliocentrizme De revolutionibus orbium coelestium libri VI (O pohyboch nebeských sfér) dokončil okolo r. 1530; uverejnené bolo z podnetu G. J. Rhetica (1514-1575) v Norimbergu r. 1543. Na K. dielo nadviazali G. Galilei, J. Kepler, I. Newton a mnohí ďalší.

Leavittova, Henrietta, 1868-1921 - Americká astronómka, ktorá študovala premenné hviezdy typu cefeíd a zistila, že perióda zmien zavisí od ich jasnosti. Leavittová pracovala v Harvardskej univerzite v Massachusetts, kde merala jasnost obrazov hviezd na fotografických platniach. Študovala premenné hviezdy typu cefeíd - hviezdy, ktorých jasnost osciluje v pravidelných periódach - v Magellanovych mrakoch. V roku 1912 potvrdila, že cím je perióda dlhšia, tým je hviezda jasnejšia: preto urcením dlžky periódy sa môže vypocítat vzdialenost hviezdy podla jej zdanlivej a skutocnej magnitúdy. To viedlo k objavu, že Magellanove mraky sú vo vzdialenosti približne 100 000 svet. r. a sú malými galaxiami za našou vlastnou Galaxiou.

Newton, sir Isaac, 1643-1727 - angl. fyzik, matematik a astronóm, od r. 1703 predseda Kráľovskej spoločnosti (Royal society). Roku 1687 vydal dielo Philosophiae naturalis principia mathematica, v kt. sformuloval svoj gravit. zákon a zákony mechaniky. Určil pomer hmotností Zeme, Jupitera a Saturna vzhľadom na hmotnosť Slnka, vysvetlil príčinu prílivu a odlivu. Roku 1672 sformuloval korpuskulárnu teóriu svetla; v diele Optics (1704) ju širšie rozviedol, vysvetlil zákony geometrickej optiky, disperziu, rozklad svetla, interferenciu difrakciu a polarizáciu.

Oort, Jan, 1900-1992 - Holandský astrofyzik, ktorý sa venoval rádiovému výskumu Mliecnej cesty a predpokladal, že slnecná sústava je obklopená mrakom komét.Oort po štúdiu na univerzite v Groningene odišiel na univerzitu do Leidenu, kde sa zacal zaoberat štruktúrou našej Galaxie. Okolo roku 1927 zistil, že Slnko nie je v strede Mliecnej cesty, a že dráhy blízkych hviezd naznacujú, že stred Galaxie je od nás vzdialený 30 000 svetelných rokov, za súhvezdím Strelca. Zistil, že Slnko obehne okolo stredu Mliecnej cesty raz za 200 miliónov rokov, a že hmotnost Galaxie je 100 míliárdkrát väcšia než hmotnost Slnka. V roku 1951 vypátral tvar galaktických špirálových ramien monitorovaním rádiových vln emitovaných medzihviezdnym vodíkom. Asi v tom istom case tvrdil aj to, že Slnko je obklopené obrovským rezervoárom komét, ktoré sú obcas vyrušené prechádzajúcimi hviezdami.