referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Júlia, Juliana
Nedeľa, 22. mája 2022
Hellova Venuša
Dátum pridania: 15.02.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Keco
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 026
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 7.3
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 12m 10s
Pomalé čítanie: 18m 15s
 
 Ak by sa nám to nepodarilo, skúsení astronómovia to vedia, žiadne iné presné merania pozícií by túto možnosť neposkytli.
Oblak, ktorý zahalil severnú časť oblohy od 9h 40m do 3h ráno, úplne prekryl Slnko a zapríčinil, že mnohí pozorovatelia na severe nemohli kontakty pozorovať. Aj moja nádej na pozorovanie výstupu bola zmarená. Už som si myslel, že expedícia skončí nezdarom, ak sa len nespoľahnem na božie milosrdenstvo vo viere, že jeho dobroprajná ruka požehná našu prácu. A tu sa zrazu všetci hostia stali svedkami toho, ako Pán hrozivý oblak presunul z miesta, kde prebiehal výstup. O 3 ráno sa nečakane zdvihol ľahký juhozápadný vietor, ktorý posunul oblak z miesta a hnal ho smerom na severovýchod od Slnka, ktoré sa pohybovalo na severozápad.

Moja duša, skľúčená zármutkom, znova začala ožívať a napĺňať sa vierou v šťastné pozorovanie výstupu. Po necelej štrťhodine sme videli, ako sa Slnko vynorilo spod oblaku (okrem spomenutého oblaku nebolo na oblohe ani mráčika). Vzdialenosť Venuše od okraja Slnka bola vtedy menšia ako jej priemer, od vnútorného kontaktu nás delilo o čosi viac ako štvrť hodiny. Mohli sme teda pozorovať. Slnko bolo mimoriadne jasné, jeho najmenšie škvrny som doteraz nikdy tak jasne nevidel. Aj Venuša bola tak presne a výrazne pozorovateľná, že som si krajšiu ani nemohol želať. Disky Slnka a Venuše boli veľmi pokojné, bez najmenšieho chvenia, pretože Slnko bolo už vtedy iba 9° a 30´ nad horizontom, teda scintilácia bola menšia. Ustal aj spomenutý jemný vánok a atmosféra sa celkom upokojila.

V týchto najpriaznivejších možných podmienkach som svojím achromatickým ďalekohľadom určil nasledovné časové okamihy:
Čas na hodinách
Ako sa okraj Venuše blíži k okraju Slnka, vidím ako sa tvorí čierna kvapka medzi tmavým diskom Venuše a okrajom Slnka 15h 26m 06s.
Vidím zjavné zmenšovanie kvapky 15h 26m 12s.
Kvapka náhle zmizne a rozplynie sa, okraje Venuše a Slnka splynú, podľa toho nastáva vnútorný optický dotyk o15h 26m 17s.

P. Sajnovics desať a pol stopovým ďalekohľadom určil istý vnútorný dotyk o15h 26m 18s.
Pán Borchgrewingk s osem a polstopovým ďalekohľadom stanovil vnútorný dotyk o15h 26m 10s.
Miesto, kde prešla Venuša, viditeľný okraj Slnka bol 9° 43´ nad horizontom.
Tento vnútorný dotyk som videl tak presne, že som nezapochyboval ani o sekundách. Páter Sajnovics tvrdil, že aj on si všimol čiernu kvapku, ktorú som spozoroval pred dotykom.
Po tom, čo sme vnútorný dotyk tak šťastne určili, našim hosťom som ukázal napoly vystupujúcu Venušu, aby som uspokojil ich zvedavosť. Všetci vychvaľovali čistý obraz Venuše a Slnka.
Pretože úplný výstup Venuše sa už blížil, znova sme pristúpili k ďalekohľadom a úplný výstup sme zaznamenali nasledovne:
Achromatickým ďalekohľadom som diskutabilný dotyk pozoroval o 15h 44m 22s.
Istý dotyk o 15h 44m 26s.

P. Sajnovicsov istý výstup podľa jeho 10,5-stopového ďalekohľadu o 15h 44m 27s.
Borchgrewingkow istý výstup s jeho 8,5-stopovým ďalekohľadom15h 44m o 20s.
Výška viditeľného okraja Slnka, kde vystúpila Venuša 10° 4´0".
Potom sme znova porovnali hodiny.
Keď na hafnianskych hodinách bolo 16h 33m 23s,viedenské ukazovali 15h 47m 0s.
Rozdiel: 0h 46m 23s.
Po šťastnom vykonaní našich pozorovaní nám hostia blahoželali k tomu, že Boh želanie kráľa nad všetky očakávania splnil, v čo sme dúfali, a ja som sa plný radosti a potešenia rozlúčil so svedkami tohto úspešného pozorovania.

Predtým, než napozorované údaje zoradím do tabuliek a zredukované v pravý čas zverejním, považujem za vhodné poznamenať, že:
Po prvé: Aby sa chybou sluhu pri odpočítavaní minút predišlo k spochybneniu pozorovania, stál som blízko hodín a spolu s P. Sajnovicsom a pán Borchgrewingkom sme po odčítavaní časových okamihov každý osobitne pozreli na hodiny, či sa odčítavanie sluhu zhoduje s našimi zápismi.
Po druhé: Každý z nás svoje napozorované údaje napísal zvlášť na papier, bez toho aby sme sa dorozumievali znakmi alebo slovami dovtedy, kým mi neodovzdali ceduľky...“

Titulná strana publikácie o pozorovaní Venuše

Prvoradým cieľom Hellovej expedície bolo určenie slnečnej paralaxy. Je to uhol, pod ktorým by sme videli zo stredu Slnka rovníkový polomer Zeme (zo vzdialenosti 1 AU). Z rôznych miest na Zemi sa Venuša pri prechode premieta na rôzne miesta slnečného disku. Zmeraním tohto rozdielu možno určiť vzdialenosť Venuše a z Keplerových zákonov aj vzdialenosť Zeme od Slnka.
Úlohou Hella bolo, aby poskytol údaje k výpočtom, pretože na určenie paralaxy boli potrebné také isté údaje aj z iných miest na Zemi. Hell svoje údaje spojil s napozorovanými údajmi anglického astronóma Charlesa Greena, ktoré z viacerých príčin pokladal za najspoľahlivejšie. Charles Green za pozorovaním toho istého prechodu Venuše, ktorý pozoroval Hell na Vardö, vyplával na palube kapitána Jamesa Cooka na Tahiti, kde počas expedície podľahol tropickej horúčave.

Podľa Hellových výpočtov a je slnečná paralaxa 8,70 oblúkovej sekundy (dnes 8,764 148"), čo v porovnaní s inými údajmi vedeckých autorít v tom čase znamenalo veľký pokrok.
 
späť späť   1  |  2  |   3   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.