Po Hellovi bol pomenovaný kráter na Mesiaci, ktorý má priemer 33,3 km. Od roku 1935 jeho meno nesie aj jeden asteroid, ktorý jeho menom pomenovala Medzinárodná astronomická únia. V roku 1970 československá pošta vydala na jeho počesť príležitostnú známku (viď obrázok). V rovnakom roku UNESCO za radilo 250. výročie jeho narodenia do kalendára významných osobností. Hell počas svojho života bol členom viacerých kráľovských astronomických spoločností a váženým astronómom, ušlo sa mu veľkých pôct, napr. v roku 1790 ho vymenovali rádom britského impéria, a ako Sarton napísal: „Otec Hell bol verný služobník Boží, svedomitý a vynikajúci astronóm, čestný muž. Requiescant in pace“. Na Slovensku po Hellovi je pomenovaná hvezdáreň a planetárium v Žiari nad Hronom, ktoré boli do prevádzky uvedené v roku 1996 (27. septembra).
Dá sa povedať, že pozorovanie prechodu Venuše popred slnečný disk bolo už v tej dobe koordinovanou medzinárodnou akciou, ktorej cieľom bolo zhromaždiť maximálne množstvo údajov o slnečnej paralaxe od astronómov z celého sveta, ktorí boli lokalizovaní na ostrove Vardo, v Manile na Filipinách, v Bavorsku (Nemecko), Kalifornii, Pekingu a Tahiti. Prechod Venuše popred slnečný disk trvá od 3 do 6 hodín, takže sa dá pozorovať v rôznych časových pásmach.
Hell experimentoval (poznámka: niekde sa uvádza, že robil dobrodružstvo s magnetom) aj s prirodzenými a umelými magnetmi, ktoré chcel použiť na liečenie reumatizmu (sám trpel na reumu) a na zmiernenie niektorých bolestí. A skutočne, svojimi netradičnými liečebnými metódami dosiahol pri niektorých chorobách zníženie bolesti. Jeho „magnetická“ medicína pritiahla pozornosť mladého muža, Franza Mesmera, ktorý v tom čase promoval na Jezuitskej univerzite Dillingen v Bavorsku (Nemecko). Mesmer sám nevenoval pozornosť magnetizmu, ale vyvinul odlišnú, ba dokonca oveľa zvláštnejšiu teóriu liečenia, založenú na cirkulácií kozmického fluida v ľudskom organizme. Táto hypotéza oboch bola pokladaná za neodôvodnenú. Neskôr sa pomenovala ako mesmerizmus, alebo hypnotizmus, a čiastočne sa akceptuje v medicínskej praxi.
Hell bol autorom viacerých vedeckých knižných publikácií (asi 26), napr. "Elementa algebræ Joannis Crivelli magis illustrata" (Viedeň, 1745); "Adjumentum memoriæ manuale chronologico-genealogico-historicum" (Viedeň, 1750); "De la célébration de la Pâque" (ibid, 1761); "Elementa arithmeticæ numericæ et litteralis' (ibid, 1763); "De satellite Veneris" (ibid, 1765); "De Transitu Veneris" (Copenhagen, 1770), apod.
Záver
Históriu o Hellovi pri príležitosti prechodu Venuše popred slnečný disk som oprášil nielen preto, aby som poukázal na skutočnosť, že aj medzi vedcami panuje závisť, nevraživosť a osočovanie, ale aj preto, že Hell bol u nás dlho „zakázaný“. Bol jezuitom, a tak sa u nás dlho nemohlo o ňom rozprávať, a ak, tak iba v „tajnosti“. Ani dnes sa veľmi nevie, že Hell bol popri svojich náboženských povinnostiach vynikajúcim astronómom. Je smutné, že aj dnes si Slovensko svojich význačných ľudí či z minulosti alebo súčasnosti, najmä vedcov, málo váži. Vlastne o nich nemá ani záujem.
Hell patril svojou prácou k velikánom svojej doby, a my môžeme byť radi, že aj Slovensko malo človeka, ktorý sa dôstojne pričinil o „stavbu velechrámu človečenstva“, povedané iným veľkým Slovákom, Milanom Rastislavom Štefánikom. Hell sa nachádza vo vybranom zozname osobností z radu jezuitov. Z astronómov celého sveta je tam len Scheiner – jeden z prvých pozorovateľov slnečných škvŕn po vynájdení ďalekohľadu, a Secchi - jeden z dvoch astronómov, ktorí na základe pozorovaní úplného zatmenia Slnka v roku 1860 povedal, že „bledomodré popolavé svetlo – koróna - okolo tmavého mesačného disku nepatrí Mesiacu, ale Slnku“.
A ešte jedna poznámka na záver. Vzdelaní a umní ľudia sa nemusia obávať o svoju budúcnosť, hoci na malom Slovensku z ekonomických dôvodov sa nenájde vždy pre nich vhodné miesto. Preto sa treba vzdelávať.
Samozrejme, chcem všetkých vyzvať na bezpečné pozorovanie tohotoročného prechodu Venuše popred slnečný disk, ktoré nastane medzi 07:19 – 13:23 letného stredoeuropského času (LSEČ). Venuša bude zaberať 1/30 slnečného disku (cca 25 tisíc km), a v prípade pekného počasia bude daný úkaz viditeľný aj voľným okom – pozor, cez dokonale tmavé okuliare! Merať paralaxu teraz nebudeme, ale ak dvihneme svoj zrak v tento deň k oblohe, vzdáme tým aj hold neprávom osočovanému Maximiliánovi Hellovi.
T. Lomnica 8.2.2004 – 13.2.2004
V. Rušin
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie