referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Lenka
Štvrtok, 4. júna 2020
V. Rušin: Slnko, Venuša a Maximilián Hell
Dátum pridania: 15.02.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Keco
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 947
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 14.7
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 24m 30s
Pomalé čítanie: 36m 45s
 
Dňa 8. júna tohto roku dôjde na oblohe k nevšednému úkazu, ktorý sa len tak často nestáva, a ktorý sa nepodarí vidieť hocikomu z nás v našom živote. Venuša, alebo chcete Zornička či Večernica, bude prechádzať popred slnečný disk, a nám sa tento jej prechod bude javiť ako tmavá plocha na slnečnom disku. Vzácnosť takéhoto prechodu vyplýva z toho, že posledný prechod Venuše sa pozoroval v minulom tisícročí, 6. decembra 1882. Ďalší prechod Venuše popred slnečný disk sa bude pozorovať v roku 2012 (6. júna), u nás iba čiastočne viditeľný.

Potom bude dlhá pauza v trvaní 105,5 rokov (do 11. decembra 2117). Mimoriadne prírodné úkazy, ktoré sa na oblohe dajú vidieť aj voľným okom, vzbudzovali vždy veľkú pozornosť odbornej i laickej verejnosti, a nebude tomu inak ani tentoraz. Vedci takýmto a podobným úkazom sa tešia, majú čo objavovať, laická verejnosť s netrpezlivosťou očakáva, aké „pohromy“ podľa astrológov nastanú, hoci v konečnom dôsledku sa nič nestane, lebo sa ani stať nemôže. Ovšem, všetky takéto fascinujúce úkazy na nebeskej oblohe vyvolávajú isté „nálady“, ktoré sa prejavia v kultúre (maľby, poézia, hudba, a pod), mýtoch, a pod. Nebude tomu inak ani teraz, hoci pôvod tejto skutočnosti je jasný.

Napriek tomu, zo strany vedeckých kruhov sa robí na celom svete veľká osveta, a prechod Venuše popred slnečný disk sa bude pozorovať z kozmických sond, umelých družíc našej Zeme, no a samozrejme aj zo Zeme – pomocou ďalekohľadov, priamo aj v priemete, a prenos bude vysielať aj televízia, či budú priame prenosy cez internet (na osvetu v rámci 5. RP boli uvoľnené aj financie, z ktorých časť dostalo aj Slovensko, Astronomický ústav SAV v Tatranskej Lomnici a za akcie sú zodpovední RNDr. Aleš Kučera, CSc. a Mgr. Július Koza). Pri tejto príležitosti je 8. jún 2004 vyhlásený za celosvetový „Deň Slnka a Zeme“. Ak bude jasná obloha, prechod Venuše popred slnečný disk by sme mali pozorovať aj z nášho územia. Ale pozor – na Slnko sa nesmieme dívať priamo, aby sme si nepoškodili zrak.

Treba mať k tomu špeciálne slnečné okuliare, aké sa používajú pri zatmeniach Slnka, alebo radšej, využiť služby verejných hvezdární na Slovensku, kde tento úkaz sa bude sledovať v priemete alebo zvlášť upraveným ďalekohľadom. Tento úkaz je pre nás blízky, alebo mal by byť bližší aj tým, že Maximilián Hell – jezuita (rehoľník jezuitského rádu) a hvezdár, rodák z Banskej Štiavnice, pozoroval tento úkaz 3. júna 1769 z ostrova Vardo v Severnom mori, a jeho pozorovania boli v tej dobe najpresnejšie, hoci... Ale o tom, prečo neboli také populárne ako výsledky iných astronómov tej doby, ale aj o dôvodoch, prečo prechody Venuše popred slnečný disk boli v minulosti také dôležité, a samozrejme aj o tom, ako k tomu dochádza, by sme si chceli povedať v tomto článku. Zároveň tento článok by mal byť štartom na zvýšenie informovanosti najširšej verejnosti na Slovensku o tomto jave, a pokusom viac si ceniť našu minulosť, naše vynikajúce osobnosti nielen z minulosti, ale aj súčasnosti.

Určenie vzdialenosti Slnko – Zem
Ako zo školských lavíc vieme, vzdialenosti vo vesmíre sa priamo merať nedajú, ale iba nepriamo, lepšie povedané, priamo sa merať nedali. Od vynájdenia radaru sme na tom lepšie, lebo vzdialenosti v slnečnej sústave sa dajú už merať priamo, ale pri určovaní vzdialeností hviezd, galaxií či kôp galaxií sme na tom rovnako ako naši predchodcovia, len s tým rozdielom, že máme viac poznatkov a dokonalejšie metódy a techniku. Napríklad, dnes takmer isto vieme, že najvzdialenejšie objekty v našom vesmíre sú od nás ďaleko 13,7 miliardy svetelných rokov. Ale vráťme sa k určeniu vzdialenosti Slnko – Zem, ktorej sa hovorí „astronomická jednotka (AU)“, a ktorá je základnou jednotkou vzdialenosti. 1 AU = 149 597 870 km = približne 150 miliónov km alebo 449,005 sekúnd.

Pokusy určiť vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom boli už v starom Grécku. Jedným z prvých bol Aristarchos zo Samosu (320-250 pred n. l.), a pomocou zatmení stanovil, že Slnko je 20 ďalej ako Mesiac. V skutočnosti je Slnko 395 krát ďalej, ale už vtedy sa ukazovalo, že Slnko je mimoriadne vzdialený objekt od Zeme. Ďalšie pokusy túto vzdialenosť zvyšovali, ale bolo jasné, že boli nespoľahlivé.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.