referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Stanislav
Streda, 13. novembra 2019
Z chaosu
Dátum pridania: 26.09.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Keco
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 684
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 2.7
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 4m 30s
Pomalé čítanie: 6m 45s
 
Planéty vznikajú za výrazne dramatickejších okolností, než sa myslelo.

Popis zrodu planét nie je zďaleka len akademickou otázkou, zaujímajúcou iba pár vedcov. Veď od odpovede na ňu závisí aj náš odhad frekvencie ich výskytu a teda aj pravdepodobnosti objavenia mimozemského života.

Snehuliakový efekt: Pôvodne sa astronómovia domnievali, že okolo mladých hviezd existuje pomerne hustý oblak prachu a plynu. V ňom sa postupne tvoria miniatúrne zhluky atómov. Tieto mikroskopické "guľôčky" sa potom vďaka vzájomnej príťažlivosti začínajú spájať s ďalšími a ďalšími, presne tak, ako keď sa pri robení snehuliaka na pôvodne malú snehovú guľu postupne nabaľuje viac a viac snehu. Takto sa v priebehu miliónov rokov pozvoľna z miniatúrnych zrniek utvorili telesá, svojou veľkosťou porovnateľné s horami, ktorých priemer možno merať aj stovkách kilometrov. Proces však zákonite pokračoval ďalej a tieto "vesmírne hory" sa začali zrážať navzájom a ich zrážky už priamo viedli k utváraniu jadier budúcich planét. Zákonitým dôsledkom tohto pozvoľného procesu však bolo postupné vyhasínanie protoplanetárneho zárodočného disku, ktorý sa v neskoršom štádiu dokázal zahriať iba energiou, vyvolanou jednotlivými zrážkami. Ako logický dôsledok tejto teórie sa ukazovalo tvrdenie, že protoplanetárne disky možno objaviť iba u mladých hviezd.

Prekvapivé pozorovania: Špičkový teleskop NASA Spitzer mal priniesť v prospech tejto teórie nezvratné dôkazy. Stal sa však pravý opak. Okrem údajov z tohto teleskopu využívali vedci aj výsledky o niečo skoršieho projektu Európskej vesmírnej agentúry Infrared Astronomical Satellite, niektoré údaje poskytli aj anglické a holandské observatória. Vedúcim projektu bol doktor George Rieke z Arizonskej univerzity v Tuscone, ktorý si za cieľ vytýčil vyhľadávať protoplanétárne disky pri 266 porovnateľných hviezdach, hmotnosťou zhruba dva až trikrát prevyšujúcou hmotnosť nášho Slnka. Disky sa mu nakoniec podarilo nájsť u 71 hviezd. Rieke očakával, že pri relatívne mladých hviezdach, ktorých vek sa pohybuje okolo 1 miliónu rokov budú jednak väčšie, jednak výrazne jasnejšie, pričom hviezdy, ktorých vek možno odhadnúť na desiatky miliónov rokov ho budú mať buď slabý, alebo ho vôbec nebude možno pozorovať. Analýzy snímkov však priniesli prekvapivé zistenie: Niektoré mladé hviezdy protoplanetárne disky vôbec nemali, naopak výrazne staršie hviezdy s vekom odhadovaným na desiatky až stovky miliónov rokov, pri ktorých pozorovatelia nepredpokladali žiadne disky, sa "prezentovali" obrovskými a žiarivými zárodočnými diskami.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.