Jedna z najväčších záhad mora zostáva aj po päťdesiatich rokoch nevyriešná. Stalo sa to jedného februárového rána v roku 1948. Lod Ourang Medan brázdila kľudné more na ceste do Jakarty. Posádka očakávala dalšiu nudnú plavbu a nikdo si určite nepomyslel, že to bude jeho posledná. Pokojná plavba bola náhle akýmsi nevysvetlitelným, hrozným nebezpečím a blízke aj vzdialenejšie plavidlá zacčli prijímať signály SOS.

"Všetci dôstojníci s kapitánom sú mŕtvi... ležia v navigačnej miestnosti a na mostíku!" vykrikoval radista, "mŕtva je asi celá posádka... umieram aj ja!"

Lode, ktoré zachytily núdzový signál, okamžite zmenily kurz a smerovali plnou parou k postihnutému plavidlu. Prvá z nich prišla k lodi Ourang Medan za nekoľko hodín. Aj keď na palube nikto nebol, loď vyzerala nepoškodená. Z komína stúpal dym a rozpačití záchranci nevideli žiadnu zrejmú príčinu pre núdzový signál - ale iba dovtedy kým nevstúpili na palubu. Ourang Medan sa zmenila v plávajúcu márnicu. Všetci na lodi boli mŕtvi, pričom príčina smrti nebola zrejma. Muži ležali tvárami hore, oči do široka otvorené a ústa zkrivené posledním výkrikom. Zdalo sa, že celá posádka uvidela niečo, čo ich členov doslova vystrašilo k smrti. Telá nachádzali námorníci v najrôznejších miestach lode. Kapitán ležel na mostíku , zatiaľ čo radista umrel na svojom mieste. Neunikol ani lodný maskot - malý psík.

Námorníci pripravili loď k odtiahnutiu do prístavu, aby mohlo dôjsť k dalšiemu šetreniu. Ale všetko dopadlo inak. Keď sa záchranári vrátili na svoje lode, na Ourang Medan znenazdajky vypukol požiar a plamene rýchlo zachvátily palubu. O pár chvíľ neskôr explodovali kotly a loď zmizla pod hladinou aj so svojim hrôzostrašným tajomstvom.