Lietadlá sa strácajú

Kapitán Gregory Thomas a porucík Robert Wish netušili, keď sa 16. mája 1962 blížili k leteckej základni, že to je ich poslední let. Štartovali v čase 22:56 z Guamu so 107 pasažiarmi, medzi ktorými bolo 93 amerických vojakov smerujících do Vietnamu. Dalších devedesiat minút sa nič zvlástneho nestalo a Super Constellation v kľude brázdil oblohu vo výške 6000 metrov. Bolo síce pod mrakom , ale počasie bolo vcelku kľudné. Porucík Wish podal rádiom obvyklú zprávu o polohe lietadla a oznámil, že očakávajú pristáť o 3 hodiny a 16 minút. Štvor motorové lietadlo ale na základňu nikdy nedorazilo a všetky pokusy nadviazať s ním spojenie boly bezvýsledné. Letectvo nasadilo niekoľkolietadiel , ale žiadné z nich neobjavilo nad Tichým oceánom jedinú stopu. Rovnaký osud stretol aj lietadlo společnosti Transocean Airlines, ktoré skoro ráno 11.júla 1953 štartovalo z Wake Islandu k letu na Honolulu. DC-6B mal na palube päťdesiat cestujúcich a zkúsenú osemčennú posádku, ktorej velil kapitán William Word, lietajúci nad Pacifikom už šesť rokov.

Väčšina cestujúcich boli vládni úredníci so svojími rodinami, ktoré sauž tešili na dovolenku na Havaji a v Kalifornii. Keď bolo lietadlo v čase 22:28 vo vzdialenosti 325 mil východne od Wake vo výške 5000 metrov, podal poručík Herbert Hudson informaciu o letu. To bola posledná zpráva, ktorá bola z lietadla vyslaná. Operátori z Wake neskôr zachytili na medzinárodnej frekvencií núdzových signálov záhadné volánie. Nikdy sa nepodarilo ho rozluštiť, ani zistiť zdroj, z ktorého pochádzeli. Záchranári, ktorí po zmiznutom lietadle pátrali, byli sledovaní neidentifikovanými lietajúcimi objektami vydávajúcími jasné zelné svetlo. To bol prvý náznak, že so zmiznutým lietadlom mohlo súvisieť práve UFO. O dva dny neskôr objevila na hladine oceánu loď Bartlett zdeformované trosky lietadla a jedenácť mŕtvych tiel. Vyšetrovatelia študovali celý prípad šest mesiacov a nakonec došli k záveru," že príčiina katastrofy nie je známa".