referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bibiána
Štvrtok, 2. decembra 2021
Snečná energia
Dátum pridania: 31.07.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lion
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 780
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 2.2
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 3m 40s
Pomalé čítanie: 5m 30s
 

Slnečná energia

SLNKO MALO VŽDY pre ľudí veľký význam, lebo poskytuje teplo a svetlo. Ľudia kedysi však nemohli vedieť, že Slnko je zdrojom prakticky všetkej energie, ktorú Zem dostáva. Bez energie, ktorá dopadne na Zem z vesmíru, by na tejto planéte nebol žiaden rastlinný, ani zvierací život. Energia z väčšiny alternatívnych zdrojov energie, napr. energia vetra, takisto pôvodne pochádza zo Slnka. Energia, ktorá sa uvoľni, keď horia fosílne palivá, je tiež iba slnečná energia, nahromadená v rastlinách pred miliónmi rokov. Zem dostáva iba maličkú časť z obrovského množstva energie uvoľňovanej Slnkom. Táto energia pochádza z jadrovej syntézy prebiehajúcej hlboko v jeho vnútri. Slnko vyžaruje také ohromné množstvo energie, že je každú sekundu ľahšie o milióny ton svojej hmoty.

VYHRIEVA SA NA SLNKU
Plazy, ako je jašterica obyčajná sú studenokrvné. To znamená, že neveďia regulovať teplotu svojho tela. Mnohé zo studenokrvných tvorov reagujú na zmeny teploty zvýšením alebo znížením aktivity. Z toho vidieť, akú dôležité je pre tieto zvieratá vyhrievanie na slnku.
Táto jašterica sa snaží získať energiu priamo zo Slnka, aby si zohriala telo.

ELEKTRINA ZO SLNKA ZADARMO
Keď svetlo dopadne na špeciálne chemické látky v slnečnom článku, vyrobí sa elektrická potenciálna energia čiže napätie. Článok, ako je tento z telekomunikačnej družice Telstar, dáva iba malé napätie, ale veľký počet navzájom prepojených článkov dáva všetku energiu potrebnú na príjem a prenos signálov zo Zeme a naspäť. Aj na Zemi možno použiť slnečné články ako alternatívny zdroj energie, sú však vhodnejšie na dodávanie menších množstiev energie potrebných pre malé kozmické lode.

SLNEČNÉ SVETLO A TEPLO
Spojná šošovka, táka ako táto zapaľovacia šošovka, môže sústrediť slnečné svetlo do bodu a zapáliť tak papier. Slnko vyžaruje okrem viditeľného svetla aj žiarenie s inými frekvenciami. Infračervene žiarenie je elektromagnetické žiarenie tesne za oblasťou viditeľného svetla. Hoci ho ľudské oči nemôžu vidieť, jeho účinok možno často pocítiť ako teplo. Frekvencie infračerveného žiarenia sú také isté ako tie, čo vedia rozkmitať, t. j. zohriať atómy a molekuly. Teplo zo žiarenia môže stačiť na naštartovanie nejakej reakcie. Chemici často používali zapaľovacie šošovky, aby pomohli reakciám pri ich priebehu.

ZLÚČENIE MYŠLIENOK
Roku 1938 nemecký fyzik Hans Bethe (nar.roku 1906) vyslovil ako prvý myšlienku, že jadrová syntéza by mohla byť tým čo poskytuje energiu takým hviezdam, ako je Slnko. Mal pravdu, ale lepšie pochopenie príslušných procesov bolo výsledkom práce mnohých veľkých vedcov. Bethe dostal roku 1967 za svoje objavy Nobelovu cenu za fyziku.

POHLAD DOVNÚTRA SLNKA
Slnko tvorí viacero vrstiev. Podmienky v každej vrstve sú celkom odlišné. V samom strede je veľmi horúce jadro, kde vzniká väčšina energie Slnka. Energia sa uvoľňuje pri jadrovej syntéze. Na to, aby mohla syntéza prebehnúť, je potrebná veľmi vysoká teplota. Je známe, že teplota v jadre Slnka je okolo 15 000 000 ºC a jeho vlastná gravitačná sila stláča všetko dokopy v jeho strede natoľko, že pôsobením obrovského tlaku vzniká značne teplo. Len čo sa začne reakcia jadrovej syntézy, sama uvoľňuje teplo, ktoré ju pomáha udržať v chode. Energia uvoľnená v jadre putuje od atómu k atómu smerom von, najprv žiarením a potom konvekciou, až kým nedosiahne tú časť Slnka, ktorá je viditeľná, teda fotosféru. Nad fotosférou je chromosféra, ktorá je čosi ako atmosféra. Putovanie energie z jadra do fotosféry trvá tisíce rokov.

VYČNIEVAJÚCI ÚTVAR
Obrovské výbuchy horúcich plynov na slnečnom povrchu, sa nazývajú slnečné protuberancie a môžu dosahovať výšku až jednej tretiny priemeru Slnka. Zdá sa, že súvisia so slnečnými škvrnami a magnetickou energiou Slnka. Slnečné škvrny sú trochu chladnejšie miesta na povrchu Slnka a možno ich vidieť ako tmavšie škvrny. Protuberancie často, tvoria oblúk medzi dvoma slnečnými škvrnami. Počas zatmenia Slnka, keď Mesiac prechádza medzi Slnkom a Zemou, sú veľké protuberancie viditeľné okom.

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.