vuk vzniká, keď pružné pevné teleso, alebo aspoň jeho časť, kmitá, keď sa chveje. Kmitajúce teleso je zdrojom zvuku. Zvuk je kmitanie vzduchu, ktoré vnímame uchom a vyvoláva v mozgu sluchový vnem. Pod 20Hz infrazvuk a nad 20kHz ultrazvuk. Pravidelné kmitanie zdroja zvuku – tón. Výška tónu je určená frekvenciou kmitania zdroja zvuku. Ladička je zdroj zvuku, ktoré vydáva tón s presne stanovenou výškou. Tóny rovnakej výšky, ktoré znejú rozlične majú rozličnú farbu.
Absolútny sluch – ľudské ucho je uspôsobené rozkladať zložený zvuk na jeho jednoduchšie zložky. Hlasitosť zvuku sa opisuje veličinou hladina hlasitosti (jednotka fón zn. Ph) (v praxi decibel dB) 1Ph=1dB. Prah hlasitosti – Najnižšia hladina hlasitosti ( pre rôzne frekvencie je rôzny ). Prah bolesti – Najvyššia hladina hlasitosti
zvukové izolanty – látky, ktoré nevedú zvuk. Zvuk sa šíri pružnými pevnými, kvapalnými a plynnými látkami. Vo vákuu sa zvuk nešíri. Rýchlosť šírenia zvuku je cca 340 m/s. Pri zvýšení teploty vzduchu o 1°C rýchlosť o 0,6m/s viac. Pri dopade zvuku na prekážku sa zvuk odráža, mení sa smer jeho šírenia. Pre odraz zvuku platí rovnaký zákon ako pre odraz svetla.
Zvuk vnímame sluchovým orgánom. Ľudské ucho je veľmi zložitá sústava, ktorá reaguje na tlakovú zložku akustického poľa. Zvuk prichádza zvukovodom k bubienku, ktorý sa rozochveje vynútenými kmitmi. Bubienok oddeľuje vonkajšie ucho od stredného ucha. Aby si poslucháč uvedomil zvuk, musí sluchový orgán zistiť jeho kmitočet, čiže previesť analýzu. Pri vysokých kmitočtoch je maximum presne vyjadrené. Príslušné nervy signalizujú do mozgu miesto najväčšieho podráždenia, a tým nepriamo i kmitočet vnímaného zvuku. Pri vysokých kmitočtoch nestačí sluchový nerv prenášať tak vysokú frekvenciu impulzov.
Sluchový orgán – ucho:
Sluchový orgán reaguje na tlak (najčastejšie tlak vzduchu) a patrí preto medzi mechanoreceptory. Je zo všetkých mechanoreceptorov najcitlivejší, zaznamenavá energiu už o hodnote asi 5.10 na 23 Joula. Orgánom sluchu je ucho (latinsky auris). Ľudské ucho vníma zvukové vlny v rozsahu frekvencií 16 - 20 000 Hz a najcitlivejšie je na tóny v oblasti okolo 1000 - 3000 Hz (hovorené slovo). Je schopné rozlíšiť približne 400 000 rozličných druhov zvukov. U zvierat (krysa, pes) je rozsah vnímania zvukových vĺn posunutý väčšinou k vyšším frekvenciám. Tak napríklad kočka vníma zvukové vlnenie o frekvenciách 60 Hz - 65 000 Hz, pes 15 Hz - 50 000 Hz (ultrazvukové píšťalky) a mol dokáže vnímať vlnenie o frekvencii až 150 000 Hz.
Časť ucha, ktorú vidíme sa nazýva vonkajšie ucho. Vonkajšie ucho zachytáva zvukové vlny a ako cez lievik ich posúva do zvukovodu, ušného kanála. Dôležité časti nášho ucha sú uložené tri alebo štyri centimetre v hlave, v oblasti pod okom. Vnútorné časti ucha musia byť dobre chránené vnútri lebky. Menia zvukové vlny na elektrické nervové signály a vysielajú ich do mozgu. Mozog signály tried
i a my na základe toho "počujeme". Je veľmi užitočné, že máme dve uši. Ak zvuk prichádza z jednej strany, zvukové vlny sa dostanú do jedného ucha o zlomok sekundy skôr ako do druhého ucha. Mozog rozpozná tento časový rozdiel a povie nám, odkiaľ zvuk prichádza. Ucho je úžasný a veľmi jemný orgán. Dokáže zachytiť všetky rozličné zvukové vlny pri hre orchestra. Vie zistiť silu (hlasitosť) zvuku a rozlíšiť vysoké a hlboké tóny (výška tónu). Zo signálov, ktoré prichádzajú počas koncertu do mozgu, môžeme rozoznať každý nástroj, hoci všetky hrajú naraz.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Zvuk
Dátum pridania: | 21.04.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Lulo | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 102 | |
Referát vhodný pre: | Základná škola | Počet A4: | 4.2 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 7m 0s |
Pomalé čítanie: | 10m 30s |