referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Nukleárne zbrane a zásady správania sa v okolí ich výbuchu
Dátum pridania: 02.05.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: tiezflakac
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 698
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 6.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 10m 50s
Pomalé čítanie: 16m 15s
 
Kryty

Radioaktivita prijatá vaším nechránenýcm telom v prvých hodinách po výbuchu sa rovná tej, ktorú by ste prijali počas ďalšieho týždňa. Radioaktivita prijatá v prvom týždni prevýši radioaktivitu prijatu počas zvyšku vášho života. Preto je dôležite chrániť sa už v prvých štádiach. Pokiaľ nemáte k dispozícii špecializované kryty, bude pre vás vhodný hlboký zákop so strechou zakrytou najmenej metrovou vrstvou hliny. Pokiaľ je výbuch dostatočne vzdialeny, úkryt vás ochráni pred tlakovou vlnou, horkom, žiarením. Najdite si prirodzený úkryt ako svah, roklinu, priekopu alebo skalnatý útvar. Ak nemáte pripravený zákop, ihneď začnite kopať. Akonáhle je diera dostatočne veľká, vleznite si do nej, aby ste zminimalizovali dávku žiarenia, ktorú môžete zachytiť pri kopaní. Postavte si strechu a snažte sa nad seba dostať potrebnú vrstvu hliny(1m). Aj obyčajná látka pomôže zachytiť aspoň radioaktívny prach. Ak vás vonku výbuch zastihol, utekajte do krytu, tam si vyzlečte vonkajšiu vrstvu oblečenia a zakopte ju 30cm pod zem na jednom konci krytu. To by ste si v budúcnosti už nemali obliekať. V kryte by ste mali vydržať aspoň najbližších 48 hodín.

ZAKRYTIE
Pred žiarením sa nedá uniknúť, ale dá sa znížiť na nepatrný stupeň. Päťdesiatpercentné zoslabenie žiarenia vám zaručia vrstvy týchto materiálov:

Železo a oceľ..................0,21m
Betón........................0,66m
Tehla........................0,6m
Pôda.........................1m
Ľad..........................2m
Drevo........................2,6m
Sneh.........................6m

Ak zúfalo potrebujete vodu, môžete tretí deň výjsť maximálne na 30 minút. Od siedmého dňa môžete byť vonku pol hodiny, od ôsmeho už hodinu a behom ďalších štyroch dní dve až štyri hodiny. Od trinásteho dňa môžete vonku normálne pracovať, ale odpočívajte v úkryte.

Dekontaminácia
Ak bolo vaše telo vystavené žiareniu, musí byť očistené. Zo dna úkrytu si naškrábte hliny a trite si ju o obnaženú kožu, potom ju sklepte dolu a vyhoďte. Potom kožu pretryte suchou látkou. Pokiaľ je to však možné, očistite sa dôkladne vodou a mydlom.

Lekárska starostlivosť
Rany musíme všetky pozakrývať, aby sa cez ne nemohli alfa a beta častice dostať do tela. Akékoľvek popáleniny omite čistou vodou a zakryte. Ak nemáte vodu, použite moč. Prikryte si aj oči a na ústa si položte vlhký kus látky, aby ste častice nevdychovali.
Žiarenie ovplyvňuje aj stav krvi a tá sa stáva náchylnejšia k infekcii. Preto sa snažíme vyhnúť nachladnutiu a infekcii dýchacích ciest.

Jadrové následky
Potraviny, ktoré neboli ukryté hlboko v zemi, alebo nemali inú špeciálnu ochranu, mohli vstrebať žiarenie. Pozor si dávajte najmä na potraviny s vysokým obsahom soli, na mliečne výrobky ako mlieko, syr a na morské jedlá. Zistilo sa, že jedlá s vysokým obsahom soli a iných prísad obsaholvali väčšiu koncentráciu radioaktivity, než potraviny bez nich. Najbezpečnejšie konzervované jedlá sú polievky, zelenina a ovocie.
Najvyššie množstvo radioaktivity absorbuje akékoľvek mäso, kosti a najmenej tučné mäso.

Voda
Pokiaľ nemáte vodu z chráneného zdroja, nepite žiadnu najmenej 48 hodín po výbuchu. Vyhnite sa vode z jazier, rybníkov, kaluží a nej stojatej vode. Všetkú vodu pred pitím prefiltrujte a prevarte.
Zdroje vody zoradené od najmenšieho rizika:

* Podzemné studne a pramene
* Voda z podzemných trubiek a nádrží
* Sneh z veľkej hĺbky pod povrchom
* Rýchlo tečúce rieky

Vedľa rýchlo tečúceho potoka vykopte dieru a nechajte do nej prefiltrovať. Z hladiny odstraňte vzniknutú špinu a penu a vodu naberte. Vodu prefiltrujte cez vrstvu kamienkov a piesku (vykopte ich hlboko). Použite pritom plechovku s dierkami v dne, alebo ponožku. Vodu potom prevarte v nenakazenej nádobe.
Riad dôkladne umyte v rychlo tečúcej alebo prevarenej vode.

Zvierata ako potrava

Zvierata žijúce pod zemou sú menej vystavené žiareniu, ako tie čo žijú na povrchu. Sú to napríklad králik, jazvec hraboš a podobne. Ak sa dostanú na povrch, tiež sa nakazia, no i napriek tomu ich treba k jedlu využiť. Zvýši sa tým sice vaše nakazenie, ale je to lepšie ako zomrieť od hladu. Pre zniženie nákazy z mäsa nespracovávajte zvierata holými rukami. Olečte si rukavice alebo si ruky zavinte do látky. Snažte sa vyhnúť mäsu, ktoré sa dotýkalo kostí. Kostra zadrží 90% žiarenia, takže na nej nechajte aspoň 3mm mäsa. Najbezpečnejšími časťami tela sú svaly a tuk. Všetky vnútornosti odhoďte. Ryby a vodné živočíchy majú väčšiu mieru nákazy a najväčšiu majú vtáci, ale ich vajcia sú k jedlu bezpečné.

Rastlinná potrava
Najbezpečnejšia je koreňová zelenina s jedlými hľúzami, ktoré rastú pod zemou(zemiaky, mrkva). Pred uvarením ich dôkladne umyte a olúpajte.
Druhé najbezpečnejšie je ovocie a zelenina s hladkou šupkou.

Záver
Existencia jadrových zbraní ich predurčuje k tomu, aby boli použité pri možnom celosvetovom konflikte. V roku 1982 bola oficiálne na svete v týchto zbraniach nahromadená sila rovnajúca sa sile 12 000 miliónov ton TNT, čo predstavuje asi milión hirošimských púm. Napriek snahám veľmoci o zníženie počtu týchto zbraní je dnes možné do jediného bombardéru umiestniť viac ničivej sily ako jej bolo použitej vo všetkých vojnách dokopy.
 
späť späť   1  |   2   
 
Zdroje: RNDr. Štefan Veis a kol., Malá encyklopédia fyziky, Obzor Bratislava 1970, John Wiseman,SAS-Příručka jak přežít, Svojtka & Co., Praha 1999,, Klůna Jindřich, Technika a vojenství včera, dnes a zítra,Naše vojsko, Praha 1989,
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.