Polárna žiara

Sú to farebné svetelné efekty v okolí pólov, optické javy viditeľné zo Zeme. Vznikajú vo výškach 80 - 400 km výnimočne až do 1200 km. Polárna žiara vzniká zrážkou protónov a voľných elektrónov, ktoré sa od Slnka rútia vesmírom rýchlosťou asi 1600 km za sekundu a nad zemským povrchom vo výške 80 až 1000 kilometrov sa zrážajú s atómami, resp. molekulami vzdušného obalu Zeme. Zrážkami týchto častíc sa uvoľňuje svetlo. Príčinou je prenikanie korpuskulárneho slnečného žiarenia do magnetického pola Zeme. Tu sa urýchľuje kinetická energia molekúl vzduchu, čo vyvoláva svetelné záblesky – najčastejšie biele, zriedkavejšie zelené a červené. Najsilnejšia žiara vzniká pri zvýšenej slnečnej aktivite počas magnetických búrok. Je vyvolaná ionizáciou atómov a molekúl korpuskulárnym žiarením Slnka.

Obrovské magnetické pole Zeme sa rozprestiera ďaleko do vesmíru. Táto oblasť sa nazýva magnetosféra a obklopuje Zem ochranným štátom, odrážajúcim nepretržité bombardovanie škodlivým slnečným žiarením. Nabité častice slnečného žiarenia sa niekedy zachytia v magnetickom poli Zeme a po špirále padajú dole k pólom. Tieto častice narážajú do atómov a molekúl atmosféry, čím ich nútia žiariť rôznymi farbami, ktoré pulzujú po nočnej oblohe. Tieto javy môžeme pozorovať iba v blízkosti pólov.

Aurora borealis (polárna žiara),
Aurora australis (južný oheň).