Statická elektrina sa na poháňanie elektrických prístrojov nedá použiť. Najjednoduchší spôsob generovania elektrického prúdu predstavujú batérie. Batérie sú užitočným a prenosným zdrojom energie.

Mimoriadne dobrými vodičmi sú kovy, preto sa z nich robia elektrického vedenia.
Elektrický prúd je tok elektrických nábojov, ku ktorému dochádza vtedy, keď sa voľné elektróny vo vodiči pohybujú určitý smerom. Zvyčajne sa elektróny pohybujú náhodne rôznymi smermi (pozri obrázok 1b). Ak je však napojený na batériu a je uzavretý obvod, elektróny, ktoré majú záporný náboj, potečú ku kladnému koncu batérie a vytvorí sa prúd (pozri obrázok 1b). Rýchlosť toku elektrických nábojov sa meria ampérmetrom.

Batérie
Všetky batérie obsahujú dve kovové elektródy, oddelené vodivou zmesou, ktorá sa volá elektrolyt. Táto zmes spôsobuje chemickú reakciu na každej elektróde, ktorá vytvára prúd. Batérie v baterkách a rádiách sú známe ako suché batérie. Obsahujú uhlíkovú tyčinku a zinkový valec, oddelené vodivou masou. Chemická reakcia v suchej batérii sa napokon skončí a batéria sa dajú dobíjať pomocou elektrického prúdu, ktorý chemickú reakciu zvráti. V autách sú dobíjateľné oloveno-kyselinové batérie, ktoré dodávajú prúd na štartovanie motora.

Vodiče
Materiály, ktoré obsahujú atómy s jedným alebo viacerými voľnými elektrónmi sa volajú vodiče. Látky, ktorých elektróny sa nemôžu pohybovať, nedokážu elektrický prúd viesť sa volajú izolanty. Existujú aj polovodivé látky. Mimoriadne dobrými vodičmi sú kovy, pretože majú veľa voľných elektrónov. Vedenie, ktoré spája elektrické prístroje so zdrojom elektrického prúdu, sa robí z vodivého kovového drôtu (zvyčajne medi), obaleného izolátorom. Izolátor zabezpečuje, aby prúd pretekal iba cez vodič a nemohol zraniť nikoho.

Prvé batérie
Taliansky fyzik Alessandro Volta (1745 – 1827) zhotovil v roku 1800 prvú praktickú funkčnú batériu. Jeho galvanický článok bol založený na troch typoch platní. Zinkovú a meďenú platňu oddeľovala lepenková platňa namočená v soľnom roztoku alebo v slabej kyseline. Zinková a medená platňa sa správali ako elektródy a vlhká lepenka ako elektrolyt. Volta na seba navrstvil skupiny takýchto platní a vytvoril väčšie množstvo elektriny.