Vznik a druhy zvuku

Čo je to zvuk? Zvuk je mechanické vlnenie vzduchu ktoré vyvoláva v sluchovom orgáne zvukový vnem. Zvuk môžeme študovať z rozličných hľadísk.

- Fyzikálna akustika
- Fyziologická akustika
- Hudobná akustika
- Stavebná akustika
- Elektroakustika

Zdrojom zvuku môže byť každé chvejúce sa teleso v ktorom vzniklo stojaté vlnenie. Môžu to teda byť hudobné nástroje, súčiastky strojov atď. Najjednoduchším zdrojom zvuku sú sirény.

Savartova siréna – tvorí sústavu ozubených kolies z rôznym počtom zubov. Ak priložíme k zubom otáčajúceho sa kolesa ohybný materiál ako kartón pliešok a podobne začujeme zvuk ktorý je spôsobený prenesením chvenia vzduchu na nami priložené teleso.

Seebeckova siréna – Je otočný dierovaný kotúč ktorého diery sú usporiadané v sústredných kružniciach. Ak fúkame vzduch tenkou rúrkou proti dierkam otáčajúceho sa kotúča vzduch cez ne prechádza a kotúč ho svojim točením pretína a tým vzniká prerušovaný zvuk.

Struna – je to napnuté vlákno ktoré je upnuté na oboch koncoch a napnuté može byť buď oceľové alebo z črievka. Struny rozochvievame buď brnkaním, nárazom, alebo sláčikom. Pohybmi strunu rozochvieme a tá sa nám rozochvie chvenie sa prenáša na okolo od bodu chvenia čim sa chvenie dostane až do nášho ucha a počujeme tón ak sú struny naladené tak vydávajú periodicky opakujúce sa tóny ktorým mi vravíme rytmus.

Tyče – Pod pojmom tyče rozumieme v akustike pevné pružné telesá schopné sa rozochvieť aj bez nutnosti napínania na koncoch. Tyč stačí priviazať na nejaký špagát a môže sa stojato chvieť.

Ladička – Je to tyč ohnutá do tvaru U. Chvenie ladičky ktoré vyvolá kladivko je stále rovnakého vydáva takmer iba základný tón preto sa používa k ladeniu nástrojov zvončekov na starších telefónoch.

Platne – Platne rozochvievame nárazom alebo sláčikom. Chvenie z platne sa šíri rôznymi smermi. V bodoch s nulovou výchylkou sa tvoria uzlové čiary. Tvary uzlových čiar je možné pozorovať po posypaní platne pieskom a jej následnom rozochvení. Piesok sa zosype a vznikajú Chladiniho obrazce.

Membrána – Sú to tenké platne alebo blany ktorých kmity sú veľmi tlmené preto môžu kmitať v širokom rozsahu frekvencií. Spolu z platňami sa používajú na reprodukciu zvuku v mikrofónoch, reproduktoroch a bubnoch. Blana sa nachádza aj v našom uchu ušní bubienok ktorý plní funkciu mikrofónu teda príma zvuk.

Píšťala – Pišťali sú rúrky, v ktorých sa vzduchový stĺpec postupne rozochvej fúkaním proti ostrej hrane ktorá sa nazýva pera (perná píšťala) alebo chvením pružného jazýčka (jazýčková píšťala).

Podľa charakteru zvukového vnemu rozlišujeme dva druhy zvukov nehudobne (neperiodické) a hudobné (periodické).

Neperiodické zvuky sú zapríčinené nepravidelnými mechanickými rozruchmi nazývame ich hluk alebo ruch a naše ucho ich vníma ako praskot, šramot...

Periodické zvuky alebo tóny sú spôsobené periodickým chvením. Patria medzi ne niele zvuky hudobných nástrojov ale aj samohlásky reči. Najjednoduchší hudobný zvuk ktorý má sínusový priebeh sa nazýva jednoduchý tón.