Úvod
V súčasnosti celková výroba elektrickej energie z jadrových elektrární na svete predstavuje podiel asi 17 %. Sedem štátov sveta má jadrový podiel na výrobe väčší ako 40 % (Litva, Francúzsko, Belgicko, Švédsko, Bulharsko, Slovensko, Maďarsko) a medzi tieto štáty patrí aj Slovensko (44,5 % v roku 1996). Je viac ako jasné že v budúcnosti sa spotreba a tým aj potreba elektrickej energie bude zvyšovať. Už dnes je spotreba elektrickej energie v západoeurópskych krajinách okolo 15 000 kWh na človeka (Kórejská republika 5 000 kWh). Ostáva otázka kde takéto množstvo energie získať. Nebudem tu teraz vymenúvať výhody a nevýhody toho či oného energetického zdroja, pretože to nie je témou tejto práce, ale jadrová energetika sa zatiaľ ukazuje ako najefektívnejšie riešenie tohto problému. Najväčším problémom a najsilnejším argumentom odporcov jadrových elektrární je rádioaktívny jadrový odpad. Tento však vzniká nielen činnosťou elektrární, ale aj v priemysle, zdravotníctve, výskume, vojenstve, atď..

Rádioaktívny odpad
Čerstvé vyhorené palivo sa po dobu najmenej 6 mesiacov chladí v špeciálnych bazénoch priamo vedľa samotného reaktora. Počas tohto obdobia sa rozpadne väčšina izotopov s polčasom rozpadu niekoľko sekúnd až dní a aktivita sa výrazne zníži. V odpade zostávajú transurány (237Np, 238-242Pu, 241-242mAm, 243-245Cm) a štiepne produkty (79Se, 93Zr, 99Tc, 107Pd, 126Sn, 129I, 135Cs, 151Sm, 90Sr, 137Cs) s veľkými polčasmi rozpadu. Práve tieto predstavujú dlhodobé a najvýraznejšie rádiotoxické nebezpečenstvo. Pri prepracovávaní vyhoreného paliva sú oddeľované rádionuklidy s veľmi dlhým polčasom rozpadu, rádovo desiatky až milióny rokov, a krátkožijúce nuklidy s polčasom rozpadu do 30 rokov (90Sr, 137Cs). Takéto nízko a stredne aktívne odpady sa spracovaním uvedú do formy vhodnej na uloženie po dobu najmenej 300 rokov (10 polčasov rozpadu). Uskladnenie rádioaktívneho odpadu v stabilných geologických štruktúrach, prípadne na dne oceánov alebo v špeciálnych úložiskách je doteraz najpoužívanejším spôsobom jeho likvidácie. Ako sa však ukazuje, má tento spôsob nakladania s aktívnym odpadom niekoľko významných nedostatkov. Je to hlavne cena úložiska a nutnosť stálej kontroly a v neposlednej rade sú to morálne a etické dôsledky. Bolo navrhnutých mnoho alternatív, ako napríklad vývoz odpadu do vesmíru, skladovanie v antarktickom ľade apod. Najperspektívnejšou metódou sa však javí transmutácia dlhožijúcich nuklidov na krátkožijúce alebo dokonca na stabilné izotopy.