Rádioaktivita je schopnosť atómových jadier niektorých prvkov samovoľne sa premieňať na atómové jadrá iných prvkov pri súčasnom vyžarovaní neviditeľného rádioaktívneho žiarenia. Prirodzená rádioaktivita je samovoľná premena v prírode sa vyskytujúcich rádioaktívnych nuklidov – rádionuklidov. Rádioaktivita je fyzikálny jav, pri ktorom je do okolia emitované rádioaktívne žiarenie . Toto žiarenie nie je človekom priamo vnímane zmyslami, ale môže človeka veľmi negatívne ovplyvniť. Rozhodujúca pre mieru negatívnych dopadov nie je len intenzita žiarenia a jeho druh, ale hlavne celá dávke zodpovedajúca mimo iného dobe, počas ktorej je človek žiareniu vystavený. Intenzita žiarenia bežne sa vyskytujúceho v prírode nie je človeku nebezpečná. U veľmi silných žiareniach je človek dokonca bezprostredne ohrozený (choroba z ožiarenia). Aj tak je rádioaktivita človekom využívaná pre svoje nenahraditeľné možnosti v energetike, v zdravotníctve a v priemysle.
Prirodzené rádionuklidy produkujú 3 typy žiarenia:
• Žiarenie α je prúd rýchlo letiacich jadier atómov hélia (častice α). Preniká niekoľkocentimetrovou vrstvou vzduchu, má silné ionizačné účinky. Častice alfa môžeme zachytiť listom papiera alebo tenkou hliníkovou fóliou.
Alfa častice sú jadrá hélia (2p, 2n):
• alfa ziarenie - prud kladne nabitych castic s hmotnostnym cislom 4 a nabojom +2e (jadra helia). Vyznacuje sa malou prenikavou schopnostou.
• Žiarenie β je prúd elektrónov (častice β-), ktoré sa uvoľňujú v jadre pri premene neutrónu na protón; je to asi stokrát prenikavejšie žiarenie než žiarenie α., ale má menšie ionizačné účinky. Častice beta môžeme zachytiť tenkým plieškom.
Beta častice sú rýchle elektróny:
• Žiarenie γ je elektromagnetické vlnenie podobne ako svetlo, ale s energiou mnohokrát väčšou; je najprenikavejším rádioaktívnym žiarením a zvyčajne sprevádza žiarenie β alebo α. Častice gama môžeme zachytiť hrubými olovenými platňami.
Žiarenie nás ohrozuje ionizovaním, teda vylučovaním elektrického náboja atómov a molekúl tvoriacich bunky tela. Či sa účinok ionizácie prejaví o niekoľko hodín, alebo až niekoľko rokov zväčša závisí na množstve radiácie. Ale aj najmenšia dávka nás môže ovplyvniť a efekt žiarenia je kumulatívny.
Ak sme vystavení malým dávkam žiarenia po istý čas, dlhodobý biologický efekt (rakovina, leukémia, genetické zmeny) je skoro rovnako pravdepodobný ako pri vystavení jednej veľkej dávke.
Obdržaná dávka žiarenia je určená niekoľkými základnými faktormi: rádioaktivitou, s ktorou pracujeme, druhom a energiou emitovaného žiarenia, dobou expozície a geometrickými podmienkami (vzdialenosť, tienenie).
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Rádioaktivita
Dátum pridania: | 21.06.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | bibika | ||
Jazyk: | Počet slov: | 670 | |
Referát vhodný pre: | Základná škola | Počet A4: | 2.8 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 4m 40s |
Pomalé čítanie: | 7m 0s |
Podobné referáty
Rádioaktivita | SOŠ | 2.9355 | 544 slov | |
Rádioaktivita | SOŠ | 2.9132 | 3990 slov | |
Rádioaktivita | SOŠ | 2.9752 | 162 slov | |
Rádioaktivita | SOŠ | 2.9559 | 722 slov | |
Rádioaktivita | SOŠ | 2.9456 | 357 slov | |
Rádioaktivita | GYM | 2.9908 | 720 slov | |
Rádioaktivita | GYM | 2.9681 | 2212 slov | |
Rádioaktivita | GYM | 2.9919 | 1370 slov | |
Rádioaktivita | ZŠ | 2.9624 | 522 slov |