Dopplerov efekt je, stručne povedané, jav, ktorý racionálne odôvodňuje zmeny frekvencie zvuku v závislosti od okolnostných javov vyvolaných jeho stláčaním. Je zaujímavé, že ešte aj dnes, vyše 160 rokov od jeho objavenia, sa o ňom vedú medzi fyzikmi rôzne diskusie.
Ak sa však chceme dozvedieť, ako sa ľudstvo k tomuto pozoruhodnému javu dostalo a ako bol tento jav dokázaný, musíme sa vrátiť do dávneho 19. storočia a to do mesta Salzburg. Svoje rodisko tu našiel fyzik a matematik Christian Andreas Doppler (1803-1853) zaoberajúci sa najmä vesmírom. Už na miestnom gymnáziu v ňom jeho učiteľ matematiky Simon Stampfer spoznal vynikajúceho matematika. Keď profesor neskôr odišiel učiť do Viedne, vzal tam so sebou aj svojho najlepšieho žiaka. Tu Doppler vyštudoval a stal sa asistentom matematikov. Nemal však trvalé zamestnanie a práve v čase, keď sa pripravoval na emigráciu do Ameriky, dostal pracovnú ponuku do Prahy, ktoré bola v tom čase súčasťou Rakúska-Uhorska. V Prahe učil matematiku a práve na českých železniciach dospel k teórií, ktorú dnes nazývame Dopplerov efekt.

Pýtate sa, prečo na železniciach? Tak ako sú pre nás dnes najrýchlejšími dopravnými prostriedkami lietadlá, vtedy to boli vlaky. Mnoho nastupujúcich na stanici si všimlo, že vlaková trúba mení výšku zvuku podľa toho, kde sa vlak nachádza. Väčšina ľudí sa len čudovala, iní sa nad tým nezamýšľali, boli však aj takí, ktorí chceli zistiť, prečo to tak je. Jedným z nich bol aj Doppler. Využil svoju bystrosť a pomocou výpočtov roku 1842 ako prvý zistil, že v závislosti od rýchlosti pohybu zdroja zvuku sa mení aj jeho tlak na zvukové vlny, ktoré sám vydáva. Znamená to, že keď sa k nám zdroj zvuku približuje, naše sluchové ústrojenstvo vníma frekvencie zvuku zhustene a tým ich považuje za vyššie. Naopak, keď sa od nás zvukový zdroj vzďaľuje, máme pocit, že zvuk je nižší, pretože nie je ničím stláčaný. V súvislosti s Dopplerovym efektom však dochádza ešte k jednému zvukovému javu – tzv. rázovej vlne. Keď sa zdroj zvuku pohybuje rýchlejšie ako zvuk, t.j. rýchlosťou väčšou ako 330 m/s (napr. lietadlo), je možné počuť treskot. Keď lietadlo predbieha svoj vlastný zvuk, zvukové vlny sa za ním šíria vo forme šokovej vlny.