Vhodné je však zvoliť si jednu značku.
5. Fotografovanie plošných objektov

Medzi plošné objekty zaraďujeme najmä hmloviny, hviezdokopy, galaxie* ale i kométy, ktoré patria do Slnečnej sústavy. Plošné objekty patria medzi najkrajšie na oblohe, a teda aj najviac fotografované amatérmi. Fotografovanie takýchto objektov je náročné na prístrojové vybavenie, fotografické materiály, ale i pozorovacie podmienky. Keďže ide o objekty, ktorých jas je len o málo vyšší ako jas pozadia nočnej oblohy, musíme použiť svetelnú optickú sústavu, vysokocitlivý (alebo scitlivený) film a snímať čo najďalej od umelého osvetlenia, ktoré by nám znemožnilo tieto objekty zachytiť.
Prístrojové vybavenie na fotografovanie plošných objektov
V prvom rade potrebujeme pevný statív (ak používame prenosný ďalekohľad), najlepšie drevenú alebo kovovú trojnožku. Ďalšou nevyhnutnosťou je kvalitná paralaktická montáž s hodinovým strojom a možnosťou jemných pohybov v obidvoch osiach. V prípade prenosného ďalekohľadu je zakaždým potrebné čo najpresnejšie nastaviť polárnu os na svetový pól. Keďže úplne presné nastavenie je veľmi zdĺhavé (vyžaduje si niekoľko hodín), najvýhodnejšie je mať v polárnej osi zabudovaný tzv. polárny ďalekohľad. Pomocou neho nastavíme polárnu os dostatočne presne tak, aby sme mohli robiť expozície aj niekoľko desiatok minút bez častých korekcií (najmä v deklinácii).
Typ pointéra alebo iného pointačného systému zvolíme podľa našich možností, a hlavne podľa parametrov snímacej sústavy, ktorou budeme fotografovať. Presnosť pointácie a zväčšenie pointéra boli opísané v 3. časti.
Plošné objekty sú charakteristické veľmi malým jasom, preto na ich snímanie je rozhodujúca svetelnosť optickej sústavy. Odporúčaná svetelnosť je 1:2 až 1:6. Najvyššiu svetelnosť dosahujú Schmidtove a Maksutovove komory a v súčasnosti aj moderné teleobjektívy využívajúce nízkodisperzné sklá. Pomerne dobrou voľbou pre amatérov je Newton, ktorý je pri vyššej svetelnosti vhodné doplniť korektorom kómy (1:5 až 1:3,5). Niektoré plošné objekty, predovšetkým menších uhlových rozmerov, je možné snímať aj sústavami o nižšej svetelnosti (1:8 až 1:11) avšak tu už budú potrebné veľmi dlhé expozície.
Maximálna dĺžka expozície bude obmedzená svetelnosťou objektívu, citlivosťou filmu a tiež svetelným znečistením oblohy umelým osvetlením.
Svetelnosť 1:2 1:2,8 1:4 1:6 1:10
Max. expozícia [min] 15 30 50 120 300
Tab. 1: Odporúčané maximálne expozície, pri ktorých sa ešte neprejavuje rušivo pozadie oblohy.