Dôležité je, aby sme často nemenili značku filmu, ale po otestovaní zostali pri jednej. Zatiaľ čo čiernobiele filmy si môžeme vyvolať sami, farebné je lepšie prenechať na spracovanie osvedčenému laboratóriu. Problémy môžu nastať pri objednávke farebných fotografií v minilabe - menej skúsení vám povedia, že máte nenaexponovaný film (ak ste exponovali krátkymi časmi a obrazy hviezd sú na filme voľným okom skoro neviditeľné). Pri vyvolaní diapozitívov sa môže stať, že vám ich nesprávne prestrihnú, preto odporúčam laboratórium na to vopred upozorniť. 2. Zhotovenie jednoduchého paralaktického stolčeka

V minulej kapitole sme hovorili o jednoduchej astronomickej fotografii s použitím pevného statívu. Ak chceme odstrániť denný pohyb objektov na filme a pritom robiť dlhšie expozície, musíme nutne fotoaparátom otáčať.
Najjednoduchší spôsob je použiť tzv. paralaktický stolček. V princípe ide o primitívnu paralaktickú montáž s ručným alebo hodinovým pohonom. Paralaktický stolček tvoria dve dosky spojené závesom, pričom jedna je upevnená na statív a druhá je od nej odtláčaná skrutkou poháňanou ručne alebo malým motorom. Na pohyblivej doske je upevnený fotoaparát, najlepšie pomocou guľového čapu, aby sme ho mohli nastaviť do ľubovoľnej polohy. Polárna os je tu nahradená závesom, ktorý môže obsahovať i polárny ďalekohľad na presné zameranie pólu. To je rovnako dôležité ako pri paralaktickej montáži, aby nedochádzalo k odchýlkam pohybu v deklinácii. Ak použijeme dverový alebo skriňový záves, zorientovanie stolčeka na pól bude menej presné.
Paralaktický stolček je vhodný na astronomickú fotografiu pomocou objektívov s ohniskovou vzdialenosťou 15 až 135 milimetrov, pri presnej konštrukcii a presnom zorientovaní aj s f = 200 mm.
Pri konštrukcii paralaktického stolčeka vychádzame z princípu, že tlačná skrutka je akoby časťou veľkého slimákového kolesa, ktorého priemer je približne taký ako dvojnásobná vzdialenosť osi tlačnej skrutky od osi otáčania závesu. Rýchlosť vzájomného otáčania sa dosiek je rovnaká ako pri paralaktickej montáži, teda 1 otáčka za 1 hviezdny deň alebo 1 otáčka za 86 164 sekúnd. Aby sme túto rýchlosť dosiahli, musíme dodržať dĺžku ramena pre dané otáčky a stúpanie tlačnej skrutky. Presnosť otáčania je najvyššia vtedy, keď dosky zvierajú malý uhol. So zväčšovaním sa tohto uhla dochádza k zmene dĺžky ramena a rýchlosť klesá. Preto odporúčam exponovať cca 10 - 20 minút.
Na otáčanie skrutky je najvhodnejší malý synchrónny alebo krokový motor s prídavnou prevodovkou a výstupnou rýchlosťou okolo 1 otáčky za 60 až 180 sekúnd.