1: Prehľad vhodných ohniskových vzdialeností objektívov pre formát 24x36 mm podľa druhu snímaného objektu.

Presnú ohniskovú vzdialenosť objektívu pre formát 24x36 mm (uhlopriečka 43 mm) pre požadované zorné pole môžeme určiť podľa tohto vzorca:
F=43/(2.tg[(zp/2)]) (1)
kde F je ohnisková vzdialenosť v milimetroch a zp je zorné pole v uhlopriečke formátu 24x36 mm.
Vidíme, že ak chceme zobraziť uhlovo malý objekt na celý rozmer formátu filmu, dostaneme extrémne dlhé ohniskové vzdialenosti objektívov, ktoré sa vo fotografickom priemysle ani nevyrábajú. Ak však máme kvalitný objektív ďalekohľadu, môžeme pomerne lacnou úpravou dosiahnuť ohniskové vzdialenosti až niekoľko desiatok metrov. To však bude za cenu straty svetelnosti a následného predĺženia expozície.
Spôsoby fotografovania na paralaktickej montáži
Existuje niekoľko spôsobov fotografovania, ktoré si podrobne opíšeme. Sú to:
a) paralelné fotografovanie (v anglickej literatúre označované ako „piggyback photography“),
b) fotoaparát (jeho telo bez objektívu) v ohnisku ďalekohľadu
c) pozitívna projekcia (okulárová)
d) afokálne fotografovanie
e) negatívna projekcia (pomocou Barlowovej šošovky)
f) kompresia (optický kompresor)
a) Paralelné fotografovanie
Ak máme k dispozícii objektív vhodnej ohniskovej vzdialenosti pre dané zorné pole, môžeme ho namontovať paralelne s hlavným ďalekohľadom. Upevnenie objektívu s telom ďalekohľadu môžeme realizovať priamo na tubus hlavného ďalekohľadu alebo v prípade nemeckej montáže namiesto jedného z protizávaží. V druhom prípade nebude montáž nadmerne preťažená. Taktiež pri veľkom zornom poli snímacieho objektívu je tu menšia možnosť zachytenia tubusu pointačného ďalekohľadu do záberu (hlavne ak je ním refraktor s dlhým tubusom).
b) Fotoaparát v ohnisku ďalekohľadu
Do ohniska ďalekohľadu môžeme namontovať len fotoaparát s odobratým objektívom, teda najlepšie telo jednookej zrkadlovky. Okrem toho nám jednooká zrkadlovka umožňuje „vidieť“ snímaný obraz a jeho kompozíciu priamo na matnici. Obraz môžeme na matnici aj presne zaostriť pomocou okulárového výťahu. Takúto sústavu môžeme s úspechom použiť ako superteleobjektív s ohniskovou vzdialenosťou rovnajúcou sa ohniskovej vzdialenosti nášho ďalekohľadu. Keďže ohnisková vzdialenosť bežných ďalekohľadov je priemerne 500 mm a väčšia, môžeme dosiahnuť značné zväčšenie obrazu objektov oproti základnému objektívu.
Vzhľadom na to, že väčšina ďalekohľadov má oveľa nižšiu svetelnosť (1:5 až 1:15) ako pôvodné fotografické objektívy, možno budete prekvapení pomerne tmavým obrazom na matnici, ktorý bude problém zaostriť. Tomu sa dá pomôcť hlavne tak, že použijeme fotoaparát s čo najjemnejšou matnicou. Súčasné moderné zrkadlovky (aj autofokusové) sú vybavené mimoriadne jemnými, tzv. laserovými matnicami, na ktorých nie je problém zaostriť i pri svetelnosti menšej než 1:10. Na niektorých zrkadlovkách (napr. Nikon F801AF a ďalších) je dokonca možné využiť indikátor presného zaostrenia, aj keď nemáme namontovaný originálny objektív.
Pripojenie fotoaparátu závisí od konkrétneho typu.